Odsotil ju a utekal do jedálne hne´d začul krik a paniku, vletel do jedálne a vyslovil zaklínadlo a všetci pavúci zmizli, trvalo chvíľu než si dav uvedomil, že je to za nimi ešte posledný výkrik a bolo hrobové ticho.
Všetci upierali pohľad na profesora.
Ten odkráčal, Izabel sa za nim mlčky dívala.Tereza pristúpila k nej.
A to bolo čo?
Nemám poňatia.
Nechápem tomu to fakt čary existujú?
Ani ja tomu nerozumiem , aspoň to budeme brať vážne.
Bol nejaký divný.
Aspoň nám zachránil život.
Ano , ale ani bú ani mú.
Posledný volný deň utieklo ako voda ani sa nenazdali a bol večer, večerali mlčky, už tam nebola taká vrava, nie len kvôli tomu čo sa stalo ráno, ale hlavne kvôli tomu že okolo nich chodili strážcovia v hnedých kápy s kapucňou, nebolo im vidieť do tváre, pohybovali sa mĺčky, nevydali ani hlásku, na večeru im dali hrachovú kašu s chlebom.Cez večeru sa nič nezvyčajné nestalo.Po večeri museli ísť do izieb.
Nepáči sa mi to, ozvala sa Tereza.
Ani mne sa to nepáči, ale to prejde keď sa nič v najbližšej dobe nestane.
Len aby neodchádzali študenti.
Prečo by mali odchádzať?
Veď si videla čo sa stalo v jedálni no ne?
Máme jedáleň iba pre prvákov, ostatný sú v inej jedálni v spoločnej.
Aj tak neviem prečo nás tak držia bokom od ostatných Izabel.
To ti nepoviem, ale dnes by sme mali ísť skorej spať, lebo zajtra vstávame o 7:00hod ne ako dnes o 8:00hod.
Izi veď je to iba o hodinu.
Aj tak chcem sa vyspať.
Išla spať o O:00h aby mala aspoň 7hodín spánku.
Hneď ako zaspala sa jej hneď zas prisnil sen, išla chodbou starého domu kde bolo na jej strane plno dverí z dubového dreva, ale ona smerovala do posledných na konci chodby.Ako sa k nim blížila bola stále viac nervóznejšia, tie dvere z čierného ebenu ju neskutočne priťahovali, jemne svetielkovali na červeno, už bola u nich chytila sa kľučky bola zvláštne teplá a otvorila ich v miestnosti bola postel jednoduchá z dubového dreva a nočný stolík a veľká skriňa, vošla do nej, cítila niekoho prítomnosť ale nevidela v miestnosti nikoho, bola tam len ona, ale vedela, že tam je ešte niekto koho nevidela, vedela že tam je , pozrela sa na skriňu, keď tam ešte niekto je musí byť v nej.Pomaly pristupovala k nej, zvedavosť bola silnejšia ako strach.Už bola u nej , otvorila ju, túlila sa tam postava malej veľkosti, bol to trpazlík s veľkými fialovými očami.
Neubližujte mi.
Ani sa na ňu nepozrel.
Neprezradil som vaše tajomstvo pane.
Aké tajomstvo?
Až teraz zdvihol pohľad vystrašených zvláštne krásnych fialových očí.
Musíte mu uniknúť slečna a zmizol a vtedy sa prebudila.
koniec 3kapitoly
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár