Ona bola jedinečná hneď od začiatku,potrebovala byť milovaná,ale svoju lásku vždy vracala,aj keď bola riadna advokátka,to tiež musím uznať.Keď som bola ale smutná bola tu vždy pre mňa ,olízala mi tvár a svojimi očkami mi vravela ako ma miluje.Prežila som s ňou krásne detstvo plné radosti aj keď vedela liezť na nervy,ale kto by neodpustil takému rozkošnému psíkovi,ktorý to naozaj ľutuje a pozerá sa na vás tými nevinnými očami.Všetko do posledného som jej odpustila.
Jesinka mala tvrdú hlavu,tak bola aj býk v znamení a to na ňu sedelo do poslednej bodky.Bola super kamarátka,ale presadila si vždy svoje.Proste si vás obtočila okolo svojej roztomilej labky,to vedela perfektne.
Za mlada mala perfektnú energiu a to jej vybíjanie bolo perfektné,behala od kuchyne ,kde je zatáčka až do obývačky ako strela až dostávala šmyk v zákrutách.Postupom času ale energia ochabovala ako u každého psíka,psík starne hrozne rýchlo a to mi najviac vadí.Stávala sa viac pohodlnejšia ,proste pravá krásna zrelá dáma,ale múdrejšia,tu už vás mala tak obtočeného okolo packy že by ste pre ňu urobili úplne všetko čo jej na očiach vidíte,taká bola prefíkaná.
Či sa mi to páčilo alebo nie ,našla som jej časom prvé šediny,viac začala spávať,hlavne už ju zaujímala strava,ale mazlenie ju stále bavilo,keď sa otočila na chrbátik,vystrčila svoje labky dohora a trošku zohla a nahodila výraz topmodelky,to ste nemohli inak ako ju celé hodiny škrabkať a ona ešte sa tak spokojne tvárila pri tom.Neviem si zvyknúť na to že už ma neprivíta keď prichádzam unavená domov,vždy na mňa celá natešená poskákala,to som milovala.
Keď mala Jesinka 14 rokov dostala rakovinu a už sa s tým nedalo nič robiť prišlo sa na to neskor na bola taký typ že nikdy nič nedala znať že ju niečo bolí vždy usmiata,dávala ti lásku a chcela za to možno nejakú maškrtu,ale to chce každý pes a bezmezne ťa milovala.Takú lásku ako pes ktorý ťa miluje ti nedá žiaden človek.Bojovala do poslednej chvíli,bola statočná až sa divila že pol roka s tým prežila čo iný pes by nedokázal ,ona bola hrdinka do posledného dychu. Najhoršia bola ta beznádej ktorú som pociťovala,vedela som že nič nezmôžem že ju nedokážem zachrániť ,aj keď sa veľmi snažím,že jej už nepomôžem,Dúfať som dúfala že sa stane zázrak a bude zdravá,ale nestalo sa tak.Na konci novembra minulého roka skonala moja krásna milovaná princezná navždy a nič mi ju späť nevráti.Našla som ju úbohu malú vílu ležať samú v kuchyni s výrazom bolesti a zaťatými zúbkami.Par hodín predtým jej praskol nádor prv mi to nedošlo ,ale keď skonala mi to hneď došlo čo sa stalo.Predtým než zomrela som ju našla apatickú v kuchyni ,nevnímala už veľmi ,mala skalný pohľad.som ju hladila po hlavičke a pred spánkom som ju našla.Kľakla som si k nej a plakala to sa nedalo ,nebola som pri nej keď umierala,ako rada by som jej uľavila od bolesti ,ale nebola som
pri nej v jej najhoršej chvíli ,jej smrti.
S ňou som staratila kamarátku tu najvernejšiu,najlepšieho psíka na svete a takého dobrého že nedokázala ukázať pred tebou bolesť a vždy aj v najhorších bolestiach ťa dokázala rozveseliť,milovať a nikdy ti nenaznačila že by ťa nemilovala.Vždy tu bola pre teba a pri nej som sa cítila jedinečná a skvelá.Neprišla som len o psíka ale hlavne som prišla o kúsok seba ,ktoré odyšľo s ňou.
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
3
O kvalite napísaného pomlčíme, ale príbeh to je krásne trpký.
Ja som s našou Figou uzavrela dohodu, že bude žiť minimálne 100 rokov
Ja som s našou Figou uzavrela dohodu, že bude žiť minimálne 100 rokov
4
@gothicpoethic keď mi vysvetlíš ako
sa to po novom upravuje rada tie chyby upravím,ale neviem ako viem že ta mám chyby
Som rada že sa páči aspoň príbeh .
Tak to je dobré,dúfam že dohodu dodrží
sa to po novom upravuje rada tie chyby upravím,ale neviem ako viem že ta mám chyby
Som rada že sa páči aspoň príbeh .
Tak to je dobré,dúfam že dohodu dodrží
Napíš svoj komentár
Ja, mamina aj brat sme boli hneď rozhodnutí, že chceme čím skôr ďalšieho psíka, pretože ten byt bol po toľkých rokoch depresívne prázdny. Tá deka bola na nás všetkých. Každý deň som na internete hľadal inzeráty, kto predáva psíka - čierneho pudlíka. Do mesiaca sme si zaobstarali čierneho pudlíka a dostal meno - Sany. Ja som na svojho prvého miláčika stále myslel, trvalo 2 a pol roka kedy sa mi stále stalo, že som si na niektoré tie krásne chvíle spomenul a rozplakal sa. A spomínam naňho dodnes. Sany II. mal nedávno 5 rokov a ja ani nechcem myslieť na to, čo o niekoľko rokov príde ... Od prvého dňa pre mňa znamená všetko. Ale už teraz viem, že tieto úžasne zvieratá ma budú sprevádzať celý môj život. Putu majiteľ a jeho pes sa puto dvoch ľudí nikdy nevyrovná...