Nový rok som strávila aj s ockom aj s mamkou,v čo som už ani nedúfala.Keď sme sa vrátili už na nás čakali a hnevali sa na nás,že sme riskovali svoje životy.Aj mama sa hnevala že som strelená,ale bola aj rada že je ocko späť a dospelí už nás museli brať vážne že sme predsa len schopný aj keď ja mám len 10 a Viktor len 11rokov.
Prázdniny ubehli ako voda a už bolo 7januára pondelok bolo po vyučovaní a spolu s dievčatami na izbe sme sa učili na zajtrajšiu písomku z nebezpečných tvorov.Bola som nervózna čo keď to nezvládnem?
Ale ako sa ukázalo boli to úplne zbytočné obavy.V utorok poslednú hodinu sme ju mali a zvládla som ju.Hneď po písomke nám ju ohodnotila,dostala som 1- aj ostatné kamarátky to zvládli lne pár neprešlo,usmiala sa na dve dievčatá ktoré neboli z mojej skupiny a povedala im zbohom a pohnala ich k dverám.Dievčatá sa zdvihli s plačom a išli preč.Ako som sa neskôr dozvedela,pobalili si veci a išli na vlak domov.
Čas letel a zo všetkého sme mali písomky,úplne som teda nebola najlepšia ale prospela som dobre,hlavne dvojky a jednotky boli na polroku.
Dostali sme nový rozvrh 4.2.v pondelok,dali nám ešte voľno nech si odpočinieme a v utorok už začneme sa učiť normálne.
Svoj čas som venovala rodičom,boli radi že som to zvládla a dostala sa ďalej.Prešli sme sa k jazierku v parku zámku.Rodičia sa držali za ruky a ja som išla vedľa mami,ktorá sa na mňa žiarivo usmievala.O Taurusovi sme nepočuli nič a bola som aj rada.Odmlčal sa ,bol kľud v Čarodejnickom svete,až to bolo podozrivé. Ale nechcela som sa s tým teraz moc zaoberať.Myslela som skôr na to keď som sedela na lavičke pri jazierku medzi rodičmi,že zajtra dostanem ďalšie zvieratko,ďalšieho magického tvora.Nevedela som vôbec čo to bude,ale tešila som sa.Svojho Pegasa som milovala a veľmi ale vždy sa s nim nedalo hrať.Ale zajtrajšie zvieratko vraj bude menšie a budem ho mať možnosť mať v izbe.
Nastal deň D všetci sme boli ako na tŕniach a tešili sme sa na zvieratka.Magické tvory bola až 3hodina a druhá hodina nebezpečných tvorov,kde nám predstavila vyučujúca malého dráčika v klietke ktorému sa dymilo z nosa ,bol roztomilí.Ale z toho malého dráčika vyrastie nebezpečný drak,ktorý požiera panny.Čo vyučujúca dúfala že všetky sme.Jasne že sme boli veď najstaršia mala 12rokov ,ako by sme panny nemali byť?
Konečne zazvonilo a mohli sme ísť na lúku kde sme sa mali stretnúť s vyučujúcou magických tvorov,ktorá nám predstaví naše zvieratka.Postavili sme sa do kruhu a vyučujúca nám vysvetlila že za pár okamžikov naši zverenci dorazia a vyberú si nás.Vraj dorazia z lesa a naozaj,zrazu malí zverenci išli z lesa,boli to vlci,líšky a veveričky.
Začali sa k nám približovať a vyberať si svojich pánov,ale ku mne zatiaľ nič nešlo.Silvia zrovna objímala veveričku,takú malú hovoriacu rozkošnú šibalku.Zrazu ma niečo ťahalo za nohavicu,pozriem dole a tam je vlk,ešte malí nedospelí.Zdvihla som to malé vĺčka zo zeme,predsa len v snehu mu muselo byť zima.Bolo šedé a krásne.Olízalo mi tvár a povedalo mi.Mam ťa rád.
Usmiala som sa na to hovoriace vĺča a pomenovala som ho Alík...
Koniec 15časti

 Blog
Komentuj
 fotka
moncici777  13. 2. 2012 11:49
16cast uz napisana
Napíš svoj komentár