Otvorila som oči bol už 3deň jarných prázdnin,vonku bolo krásne,aspoň čo som videla z okna.Mala som narodeniny a pri posteli som už mala darčeky.Od rodičov ešte stále bábiky ale od školy som už mala niečo iné dve krásne ilustrované knižky o zvieratách.Pozrela som sa na nástenné hodiny na čas.Bolo 7:30hod.Zabehla som rýchlo do kúpeľne umyť sa a obliecť.Dnes som si dala niečo lepšie ako obvykle nosím.Dala som si nežné biele šaty nad kolená s mašľou okolo pasu ružovej farby.A vybrala som sa na raňajky.Cez prázdniny ich poddávali od 7:00hod do 10:00hod,aby sme sa mohli vyspať.Zobrala som na ne aj malého Alíka,ktorý už nebol taký malí ako som ho dostala,rýchlo rástol ale stále to ešte bolo malé vĺča a môj miláčik.Zrovna mi hovoril nech si pohnem že má veľký hlad.
Čo by ešte to vĺča nechcelo,ešte ma chce hnať na narodeniny.Na raňajkách som stretla mamu s ocom pobozkali ma a zaželali všetko najlepšie a Viktor sa tváril záhadne a tiež mi zablahoželal.Ale darček mi ešte nedal.Veď ho nútiť teda nebudem,veď prečo aj keď pre mňa nič nemá,veď sa nič nedeje.Ja sa nenahnevám,ale zasa na druhú stranu ma to mrzelo.Sadla som si k nemu,zrovna raňajkoval praženicu.Prišla kuchárka ku mne a spýtala sa ma čo mi má dať k raňajkám.Povedala som jej že si dám volské oko so syrom a šunkou.Usmiala sa na mňa a zagratulovala mi. Za pár okamžikov mi doniesla volské oko na obrovskom tanieri s hriankami.Poďakovala som sa jej a pustila som sa do jedla.Alík sa zatiaľ hostil na obrovskom stehne,ani neviem z čoho to vôbec bolo,radšej som sa nad tým ani nezaoberala.
Konečne máme rovnako rokov ,je ot super nemyslíš?
Dlho nie Mimi čoskoro budem mať 12rokov.
A to má byť zle?
Nie ani nie,ale je to väčšia zodpovednosť a sestry keď mali 12rokov začalo im hrabať.Začali sa zaoberať chalanmi,smiať sa ako strelené ani neviem na čom a tak veď vieš.
A ty sa ako bojíš že budeš taký istý?
Neviem teda,dúfam že nie.
Nebudeš neboj a chytila som ho za ruku.
Prepáč Mimi že pre teba nič nemám,ale neboj dnes ešte niečo dostaneš,len musím vymyslieť čo ti dám.
Usmiala som sa na neho.
Nerob si starosti,je mi jedno čo mi dáš,hlavne že to bude od srdca.
Deň plynul ako voda,ani som si nestačila uvedomovať ako to rýchlo letí.Od Viktora som zatiaľ ešte nič nedostala a už bolo 15hodín.Sedela som zrovna na lúke v tráve.Vonku bolo 21stupňou ,no nádherne počasie a zrazu som na očiach ucítila niečie ruky,ktoré mi ich zakrývali,bol to Viktor a keď som sa otočila usmieval sa na mňa a za chrbtom mal niečo.Boli to kvety nádherne ruže ružovej farby a veľké balenie Rafaello.Usmiala som sa na neho a prijala darčeky a privoňala k ružiam,nádherne voňali.Poďakovala som a pobozkala ho na líce.Začervenal sa a ruka v ruke sme šli po lúke smerom k zámku...
Koniec 17časti...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár