Išlo to z vonku.Vyhliadla som z okna a čo nezbadám na školu sa rúti obor vysoký asi 10metrov,normálne ma až striaslo.Pozrel sa mojim smerom,rýchlo som sa hodila na zem,aby ma nevidel,ale jeho pracka prerazila okno a hmatala po mne,vykríkla som a začala po sediačky cúvať.Pracka sa stiahla a zrazu som zbadala obrovské oko zaberalo celé okno,pozeralo sa priamo na mňa.Vstala som a začala som utekať,pracka bola zas v okne,natiahla sa a chmatla ma za členok,spadla som a ťahal ma k oknu,vrieskala som ako šialená a držala sa koberca,ale on bol silnejší.Ruky povolili a ťahal ma von z okna.Strácala som vedomie,ale zrazu sa všetko zmenilo,ozval sa hlas hovoriaci zaklínadlo a silné ruky ma brali z rúk obra,ktorý bol nehybný.Zaklínadlo vyriekol Viktor a silné ruky patrili učiteľovi telocviku.Položil ma na koberec a ja som sa ešte celá triasla.Viktor ma postavil na nohy a ťahal ma preč.Ja som sa nebránila veď prečo aj?Nemala som na to ani dosť síl.
Potom si už moc toho nepamätám stratila som vedomie zo šoku a ako som sa dostalo do postele to už som nevedela.
Druhý deň o tom hovorila celá škola že tu bol obor ale o mne nehovoril nikto.Pár žiakov chcelo ísť preč tak pren ich došli rodičia a vzali si ich na prázdniny a niektorí aj na inú školu že je ot moc nebezpečné.Hlavne tí žiaci boli odhlásený čo neboli z čarodejníckej rodiny.Svojim rodičom som nič nepovedala veď tí by vyleteli z kože a hlavne mama že na akú školu to chodím keď ma tam kľudne môže zožrať obor.
Na prázdniny som k rodičom odmietla ísť vyhovorila som sa na veľa učenia,našťastie mi ot zbaštili.Dôvod nebol ten že ich nechcem vidieť,ale ten že by na mne spoznali že sa niečo stalo a zo školy by ma vzali.
Bol začiatok novembra a bola pamiatka zosnulých a ja som strávila sama v izbe,dievčatá boli doma a užívali so prázdnin.
Ozvalo sa zaklopanie.Bola to riaditeľka a usmiala sa na mňa.
Mimi si v poriadku?
Áno už som,ale trošku som zarazená že sa mohol dostať do školy obor.
On by sa do školy nedostal Mimi len ...
Hmmm nie ale mňa skoro dostal von teda by ma zožral že?
Áno Mimi zožral,ale to sme nedopustili,teraz dávame pozor na každého žiaka a okolo školy sú strážcovia,nič už sa do školy nedostane ani do areálu školy,nemusíš sa ničoho báť.
Ja sa nebojím už,len potrebujem čas aby som sa z toho spamätala bol to veľký šok,ešte som dieťa a bojím sa obrov a iných príšer mám len 10rokov.
Ja viem Mimi,ale teraz už nemusíš a sprísnime hodiny teda bude na obrane viac sa dohliadať na to aby ste sa mohli lepšie brániť.
A naozaj to tak bolo obrana pre nás po prázdninách bola dosť náročná ,učili sme sa dvakrát viac a mali sme na to rovnaký čas,domáce úlohy boli na dennom poriadku a písomky tiež,skúšali nás aj ústne,som sa bála že to nezvládnem ale vždy to docela dobre dopadlo ale iný z toho mali problém,prepadávali a hrozilo im že prepadnú na polroku.
Začal december a vonku sa riadne ochladilo,od rodičov som si dala poslať teplý šál čo mi uplietla mamka a pridala mi do balíčka aj veľmi dobré čokoládové cukríky,rozdelila som s kamoškami s ktorými zdieľam izbu.Vonku bol mráz a mi sme sedeli pri krbe a zohrievali sa a jedli cukríky,bolo pohodovo,bol piatok tak sme mohli byť dlhšie hore,prechádzky sa našťastie v takom mraze nekonajú tak máme viac voľna pre seba čo je super.
Ani sme sa nenazdali a bolo Mikuláša v noci 5.12.sme mali dať ku krbu pančuchy a ísť spať a keď sme sa zobudili boli pančuchy až po okraj plné sladkostí.Zvýskli sme a každá šla k svojej pančuche a jedli sme sladké.Vpadla dozerajúca k nám a vyčítavo na nás pozerala.
To som si mohla myslieť dámy že sa budete prežierať,šup obliecť,dnes máte riaditeľské voľno a cvičiť,čakám vás na chodbe švihom.
Rýchle sme sa obliekli a utekali na chodbu cvičiť,máme voľno ale to cvičenie si neodpustia.Ale čo už aspoň nás to prebralo a chutili nám viac raňajky...
Koniec 8časti
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár