Usmial sa na mňa,mal tak nádherný a podmanivý úsmev,ako to že som si to nevšimla až teraz.Naklonil sa a chcel mi dať pusa a zrazu sa ozval výkrik ,bol počuť z chodby:Všetci vyleteli na chodbu a zbadali dievča ležalo na zemi cela skrvavená,bola mŕtva myslím.Bola to ach bola to Samantha.Spadla som k nej na kolena,ťahali ma od nej slzy mi tiekli po lícach a nebola som jediná aj iné dievčatá plakali:Viktor ma ťahal preč,deti museli ísť tiež preč.Zavreli nás v spoločenskej miestnosti.
Musela som zistiť čo sa deje,otvorila som okno a vyliezla z neho na parapet a potlačila hneď vedľajšie okno a vošla.Viktor išiel so mnou aj zbytok mojich kamarátok ktoré so mnou zdieľali izbu.Počúvala som čo sa na chodbe deje že som mala ucho na dverách.
To už je moc hovorila riaditeľka,to mŕtve dievča,ako to vysvetlíme jej rodičom,ona je z čarodejníckej rodiny budu sa chcieť pomstiť,veď to dievča malo len 12rokov,čo ju to roztrhalo.
Riaditeľka myslím si že to bol vlkodlak ozval sa učiteľ telocviku.
Aj ja si myslím,ale ako sa tu vzal ,prednedávnom tu bol obor ,teraz vlkodlak,veď dávame na deti pozor,nikto sa tu dostať nemohol.
Myslím že to je niekto z učiteľského zboru ,povedal učiteľ telocviku.
Aj ja si myslím,počula som odpoveď riaditeľky.
Musíme strážiť deti to už sa nesmie stať,je vám to jasne?
Ideme za deťmi.
Strhla som sa a pohnala som spolužiakov k oknu,rýchle sme išli do spoločenskej miestnosti.Stihli sme to a rýchle zavreli okno a vtedy sa otvorili dvere vošla riaditeľka a učiteľský zbor.
Deti nikam nepôjdete bez doprovodu strážcu je to vážne,jedna z vás je mŕtva a to nie je sranda.Dáme vedieť rodičom nech si vyzdvihnú svoju mŕtvu dcéru,ani neviete ako ma to mrzí že sme ju nedokázali ochrániť.Vyhlasujem do vianoc smútok za Samanthu,žiadny smiech nechcem počuť a budete chodiť len v čiernom a v sobotu bude zádušná mša za Samanthu o 14:00hodine.Tak decka máte otázky.Zdvihla som ruku ja a začala som ani riaditeľa ako umrela Samantha?
Mila Mimi to nevieme ale zistime to viem bola to tvoja spolubývajúca neboj vraha najdeme a potrestáme.
A čo z toho keď je mŕtva.
Prepukla som v plač a dívala som sa na riaditeľku klamala to som vedela ale nedala som jej čítať svoje myšlienky aj keď sa snažila.
Ja toho vraha najdem sama a pomôže mi môj pegas.V noci sa vykradnem z izby s Viktorom a spolubývajúcimi a vyriešime to.
Počkali sme až bude úplne ticho a vykradli sme sa z izby s Viktorom sme sa stretli pri stajniach.Ledva sme sa vyhli dozoru.Pohladila som svojho pegasa a pošepkala mu nech ma odnese za vrahom.Popohnal ma nasadnúť mi na jeho chrbát.A vyšli sme spolu zo stajne a na lúke vzlietol so mnou nad oblaky ,držala som sa ho pevne za uzdu a oprela sa mu o krk.Bol to nádherne sedieť na jeho chrbte a letieť do neznáma,ale náš cieľ je nebezpečný,zrazu sa vedľa nás objavil čierny pegas na ňom sedel Viktor ,usmial sa na mňa a ja na neho.Spolu sme leteli do neznáma.
Zaspala som a zrazu som sa vzbudila a sme pristavali na nejakej lúke ,bola ešte tma.Dosadol jemne a ja som vysadla aj Viktor zrovna pristával s Pegasom.Pegas ma vzduchu upozorňoval nech si dám pozor že tu číha nebezpečenstvo.Pohladila som Pegasa po hlave a pozrela na Viktora ostražito pochopil postavil sa predo mňa a zrazu sa tu objavil on vlkodlak z tlami mu tiekla krv a škeril sa na nás svojimi zelenými očami v ktorých bola nenávisť chcel nás roztrhať.Napražila som ruky a vyriekla zaklínadlo zastal ako prikovaný na 10minut,šla som k nemu ovládla ma zlosť.Viktor ma chytil za ruku:Mimi ot nemá cenu musíme zistiť kto to je.Pozrela som na šedého vlkodlaka ako bol pripravený na nás skočiť a roztrhať nás na márne kúsky.Zrazu nás osvetlilo jasné svetlo a začali sme padať do mdlob.
Vzbudila som sa keď svitalo ležali sme na lúke a pegas stal nado mnou a Viktor ešte bol v bezvedomí.Jasne že tu vlkodlak nebol,ale nechápala som že nás neroztrhal.Vzbudila som Viktora a nasadli sme na našich Pegasoch a ty nás niesli do školy...
Koniec 9častii
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár