Jedného letného daždivého dňa keď som mala 10rokov a mala som nastúpiť na druhý stupeň do školy,mi v noci zaklopalo niečo na okno pozrela som sa von a co tam nevidím na parapete sedel holub a v zobáčiku mal dopis s pečaťou.Neviem co ma to napadlo ale ten dopis som mu vzala a uprela na neho svoje zelene kočiči oči a zasvietila lampičku a prelomila som pečať a prečitala som si dopis.Bolo na ňom pár viet:Mila Mimi s veľkou radosťou ta prijímam do našeho 8ročného gymnázia ,gymnázium je v Moravskom krase v nádhernej prírode blízko propasti Macocha.Je to internátna škola,pre prijatie musíš mať zvolenie rodičov a musia to podpísať a obratom poslať na tuto adresu...
S pozdravom riaditeľka školy Březinova Agnes.
Hned po prečítaní som letela za rodičmi a dopis im dala prečítať,otec bol nadšený pýchou že jeho dievčatko pôjde na tak výnimočnú školu a veľmi rad to hneď podpísal a odniesol hneď do schránky pred domom na poslanie.
A tak sa ja stalo bola som prijatá na tu školu a už bol čas k odchodu odviezli ma rodičia na vopred stanovený vlak ktorý vlastnila škola,otec bol nadšený keď videl že škola je tak bohatá že ma vlastný vlak,s radosťou ma naň vysadil dal mi obrovskú pusu a povedel mi nech mu nerobím hambu a riadne sa učím že taka ponuka sa dostať na takú výnimočnú školu sa len tak nevidí a mal teda pravdu škola bola naozaj výnimočná.Mama ma vystískala vo vlaku a keď vlak zapískal rýchle vystúpila a ešte mi držala ruku a plakala a volala za odchádzajúcim vlakom nech jej volám a píšem a že nech na prázdniny vždy dorazím nech ma odprevadia na stanicu a nech na mňa dobre dávajú pozor ze som jej jediný poklad a zbylé slova som už nepočula už sme boli ďaleko len som ešte zazrela mamu s otcom ktorý ju tiahol preč od stanice.
Ta starostlivá matka je tvoja,za mnou sa ozvalo,otočila som sa a pozrela na trúfale vyzerajúceho blonďatého chalana asi 11rocneho ,ktorý mal modré oči.Vieš čo áno vadí ti to?Odpovedala som mu.Usmial sa a povedel mi že nie.A predstavil sa mi že je Viktor a na školu sa moc a moc teší a že je z čarodejníckej rodiny a vie ako to na tej škole chodí že ma staršie sestry dvojvaječné dvojčatá,jedna sa podoba na matku a druha na otca a že už sú 3-tiačky.Neverila som vlastným ušiam ten chalan si zo mňa uťahuje,akej čarodejnickej škole,veď je to normálna škola,ale ako som neskôr zistila tak som sa mýlila,k normálu mala riadne ďaleko.
Cesta trvala kratšie než som myslela ze bude trvať,ten vlak bol nejak veľmi rýchli a nešiel trasou ako sa obvykle chodí vlakom do Čiech,tu už mi to pripadalo podozrivé ale ja to ze žiaden vlak nebol vidieť na okolí okolo žiadneho vlaku sme neprefrčali a bola to jednokolajka,odkedy vedie jednokolajka do Čiech hmm?
Keď sme konečne dorazili objavil sa zas ten chlapec a vzal mi kufor a trmácal sa s obydvoma kuframi dole schodmi z vlaku až jedna dozerajúca vybuchla lakom a rýchle mu tie kufre vzala.Mladý pán chcete padnúť pod vlak?Len sa usmial a povedal ze pomáha dáme.Ta sa na neho uškrnula a usmiala sa na mňa a kufre polozila na konský povoz a rýchle nás zoradila.Bola to na pohľad prísna osoba ale inak bola skvelá a milá osôbka s hnedými do uzla zviazanými vlasmi zrzavej farby kočičími očami bola prekrásna aj keď na pohľad chladná mala asi 30rokov.Nás prvákov zaradila na ľavo a ostatných v pravo ,my sme zostali ešte na nástupišti a ostatný už šly po svojich do školy.Pre nás prišli kočiare poháňané 4 koňmi do každého takého nádherne zdobeného kočiara sa zmestilo 6deciek a jedna dozerajúca si sadla na kozlík vedľa honiča koní.Nastúpila som ešte s piatimi dievčatami ktoré mohli mať od 10do 12rokov a ako sme nastúpili kone sa pohli a na moje prekvapenie nie po zemi ale vzlietli nad oblaky až som vykríkla.Jedno dievča ma tíšilo,no tak kľud to je normálne,vidím že asi nebudeš s čarodejníckej rodiny ako ja ale to nevadí nič si z toho nerob.Ukľudnila som sa ale aj tak som si myslela ze ešte asi snívam....Koniec 1casti
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
jezkobezkopichliacik
25. 1.januára 2012 20:00
Pekné Každý den si dám jedno pokračovanie
Napíš svoj komentár