Bude tu nemocnica a ja ju mám navrhnúť,musím tma stráviť pár noci,keď sa tam bude dať trochu zabývať a navrhnúť izby ,vybavenie a podobne.Môj klient chce aby to bola moderná nemocnica pre bohatých pacientov.teda s ničím nemám šetriť.bude to vraj terno.No neviem teda,toľko práce ma tu čaká.Zajtra sa tam sťahujem,už mi zariadili izbu,je to jediná izba ktorá je obnovená a funkčná,ako budova stojí,omietka tam je schody sú opravené aj výťahy namontované,len tie izby sú prázdne a ešte nevymaľované.
Nastal ten deň keď sa nasťahujem do nemocnice.Predtým moja izba bola sesterská ,tak som sa nemusela báť,síce vlastne čoho veď na strašidla aj tak neverím.Budem tu mať veľa práce,treba navrhnúť kojenecké oddelenie.Psychiatrické oddelenie tiež treba spraviť.Potom mi zostáva onkologické oddelenie,operačné sály,pooperačné izby.Na prízemí budú ordinácie lekárov a prvá pomoc.Musím nejako dostať na strechu parkovisko,ale musím si premyslieť ako to urobiť.Aj keď to si mohli navrhnúť aj sami.
Pracovala som až do noci a okolo polnoci som to už vzdala,psychiatrické oddelenie bolo naplánované na papieri určite už.Išla som zrovna po chodbe kde to oddelenie chcem mať,keď zrazu sa dvere na oddelení prudko zabuchli,prievan tam byť nemohol,lebo okná neboli otvorené a na chodbe okná ani neboli.Tak to bolo dosť zvláštne.Ale nevenovala som tomu moc pozornosť a išla som ďalej k výťahom.Zavolala som si výťah,výťah sa otvoril,vošla som a stlačila tlačítko posledného poschodia kde mám izbu aj s kuchynkou,toaletou a sprchou.Mala som tu pohodlie ako v hoteli,čomu som bola rada.Ani na mne klient nešetril a to si teda cením.zvyknutá som skôr na tvrdé matrace a nepohodlie.Ľahla som si do postele a snažila som sa zaspať,ale nejako sa mi to nechcelo podariť.Mala som taký zlí pocit a ten pocit súvisel s touto izbou.Ako keby som v nej nebola sama,čo bola blbosť,ale bolo to tak.Musela som vstať,pozrela som sa na mobil bolo 2 hodiny po polnoci.Vyšla som z izby,bola tam dlhá chodba predo mnou a plno otvorených dverí a zrazu sa tie dvere rad radom na konci chodby začali zabuchávať smerom ku mne.Zostala som stáť ako primrznutá a keď sa posledné dvere zabuchli ,prešiel mnou mráz.Ako keby cezo mňa niečo studené prešlo,až som sa striasla a zrazu ten zlí pocit prešiel.Napätie zo mňa opadlo ,spadla som na zadok a pozerala do blbá až do 3 nad ránom,potom som sa len postavila a šla si ľahnúť.
Ráno som si vôbec nič nepamätala čo sa stalo a že som bola v noci hore,len som sa cítila nejako rozlámane,ale to bolo všetko.Mohla som začať znova pracovať,Zavolala som klienta a povedala som že môže objednať robotníkov a doniesť nábytok,ktorý som mu poslala hneď po tom čo som vstala do emailu.Večer bola už psychiatria vybavená a ja som sa ďalší deň mohla sústrediť na iné oddelenie...
Napínavý príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
skvrnka
7. 8.augusta 2014 22:02
Moncici is back
Napíš svoj komentár