Život nie je nič iné než boj. Sme len pešiakmi v nespočetných bitkách, ktoré si buď nevyberieme, alebo ak si už vyberáme, tak len medzi jednou alebo druhou. Velia a trýznia nás vlastné city: láska, nenávisť. Je jasné, že nikdy nemôžeme byť slobodní, aspoň nie úplne. Sme otrokmi vlastného sebauvedomenia. Robíme, čo robiť musíme a o tom, čo musíme, sami nerozhodujeme. Kráčame v uzavretom kruhu, v ktorom nás väznia vlastné myšlienky. A ak niekto má pocit slobody, klame sám seba i svoje uväznené okolie. Neexistuje oslobodenie, zbabelci i statoční, navždy nás pútajú reťaze.
Najbližšie k slobode sú asi blázni. Neuvedomujú si sami seba, nie sú ohraničení svojimi myšlienkami. Paradoxom ostáva, že ich možnosti sú opäť nemnohé.
Sme v pasci civilizácie. Je dokonalá, niet z nej úniku. Ak sa s ňou zmierime, dosiahneme aspoň malé víťazstvo a pasca utŕži malú prehru. Vojna pretrváva a my nemôžeme zložiť zbrane, i keď vieme, že bojovať nemá zmysel...

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
iammine  27. 9. 2010 13:42
zvláštny pocit - píšeš velmi pekne, páčilo sa mi to, hoci s tvojím posolstvom nesúhlasím. Napriek tomu, tvoj článok vo mne zanechal pocit, čo znamená,že to bol dobrý článok.
2 
fotka
monikuela  27. 9. 2010 13:46
@iammine ja sama neviem či s tým naplno súhlasím , no mala som taký pocit tak som to napísala, potom príde zas iný pocit a ja ho znova napíšem ...
Napíš svoj komentár