Absolútne absurdne.

Chcela som sa učiť. Niekedy je mi aj ľúto, že vždy to ostane pri tom prvom slove. Fakt škoda.

Láka ma veľkonočný zajac na mojom stole. Škerí sa od ucha k uchu a cerí na mňa dva biele zúbky. Má červenú mašličku a sako. Odkedy nosia králiky saká, netuším. Ale sekne mu to, hotový štramák. Na dedinskom karnevale by určite zabodoval, možno by mu aj amatérska kapela venovala najmejnstrímovejšiu hitovku s lacným anglickým prízvukom. Vlastne je celkom jedno, čo má na sebe, beztak ho o chvíľu vyzlečiem, šaty mu pokrčím a odhodím do koša...

Zjedla som mu celé telo, ale uši som nechala Krpcovi, lebo som mu sľúbila. Sľúbila som aj to, že ho prestanem volať Krpec, odkedy ma prerástol takmer o celú hlavu, mu to už nesedí. Odkedy sa začal holiť, mi to pripadá až šialené. Ale z uší sa tešil. Uši sú fajn. Uši mám aj ja rada. Pre zvýšený pocit absurdity textu pridávam informáciu, že jedno ma sakramentsky bolí už od rána. Moje, nie čokoládové.

Skriptá z morfológie sa vyhrievajú na posledných lúčoch slnka na mojom balkóne a ja na ne kašlem. O chvíľu sa na ne vykašle aj slnko. Zatiaľ sa tvári celkom spolupatrične. A potom schytám eviks a slnku to bude jedno.

Ktosi zasadil na balkóne korbáč. Naozaj neviem, či si myslí, že na jeseň už bude plakať pri smutnej vŕbe bez potoka, alebo či má pocit, že o rok sa mu na ňom urodia plody. Zázrivské korbáčiky napríklad. Korbáč v hline. Sou fany.

Mám chuť na kinderko. V Tescu ich mali po jedenásť korún, vlastne pardon, po nula celá tridsaťčosi eur. Tak nejako. Preto nám po stole tancuje asi dvadsať kinderpostavičiek a veselo si zavadzajú. Ale mám chuť vydolovať z čokolády ďalšiu nepotrebnú somarinu a postaviť ju k ostatným. Nech nečuší v kindervajci, nech si radšej zatancuje. Musica, maestro! Tanec je tiež fajn. Tanec mám tiež rada.

Kompletizujem. Volám sa Monika a mám rada uši a tanec.

Tie zajace bývali kedysi lepšie. Aj čokoládové vajcia. Kedysi si ešte dávali záležať. Dnes už neriešia. Čo je škoda, čokoholik ako ja rozdiel pozná. Deti nie, tie sa ešte pokúšajú oblbnúť rastlinným tukom. Idiotské lipidy.

Zotmelo sa. Vravím, slnko je dnes priateľské. Ktovie, či aj vo štvrtok po teste bude korešpondovať s mojím presvedčením o potrebnosti morfologickej výučby.

Bľabotám. Len tak do vetra. Alebo do vzduchu, keď nefúka... A chce sa mi. Lebo je dnes absolútne absurdne. Zvýrazňujem efekt psychadélie fialovým zvýrazňovačom, lebo ten mám najradšej, ale je ho málo vidno, tak beriem do rúk ešte žltý a celý deň orámujem.

Končím žltou. Svieti(m). Hold slnku.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu