Čarovné škatuľky

(...venované mojej drahej dcérenke...)


Je prvého. A ty si dnes také malé veľké narodeninové dievčatko. Chcela som ti včera popriať všetko len to najlepšie do ďalších dní, veľa slnka a málo zimy, nech si ako napadnutý sneh, s pokojom v duši. Ale v dnešný deň sa mi to zdá o čosi čarovnejšie.

Keď som čítala tvoje pamätníkové slová, pre mňa, len pre mňa a nikoho iného, pre iných nezrozumiteľné a pre mňa také vzácne, smiala som sa, so slzami smiechovo-plačlivými v očiach a na lícach, pamätník som držala pevne v rukách, akoby som sa bála, že mi ho niekto vezme a už nevráti a slová sa stratia, odletia a obyčajný pamätník vtedy dostal svoju neskutočnú dôležitosť.
Aj ja mám čarovné škatuľky a dokonca aj šuflík. Vlastne šuflíčisko. A mamina neznáša moje nepotrebnosti a ja sa na ňu vždy tak veľmi hnevám, lebo všetko chce vyhodiť a spomienkovosť pokrčiť a odhodiť len tak do kontajnera. Vraví, že keď máme v dušiach, netreba nám zbytočnosti. Ale človek zabúda, tak pre istotu... A je krásne niekedy si len tak vytiahnuť škatuľky a otvoriť šuflíky so zabudnutou minulosťou, ofúknuť ju a chvíľu cítiť jej prítomnosť. Prítomnosť minulosti je pamäť. Filozofia sv. Augustína. Tak si teda pamätajme...

Vonku sa práve zbláznil svet, apokalypticky vystrája, fúka, prší, neposlušný dážď a hnev, tak to tam vyzerá. A ja len dúfam, že nikdy nebudeš mať takýto svet v sebe. Tak sa nikdy neprestaň usmievať, lebo slnko bráni dažďovým pohromám.

Aj keď mám niekedy pocit, že je to iné ako kedysi, že to už ani nikdy nebude také isté, že mi kdesi odchádzaš a ja ťa nemám ako zastaviť, môžem na teba len zakričať, ale vrátiť sa môžeš len sama. A vtedy si spievam anjelik môj, kde lietaš, že pri mne blízko nestojíš, lebo často ťa potrebujem a neviem ti to povedať, lebo ja som taká, taká, že málo rozprávam, skôr píšem. Lebo ty si taký môj malý pozemský anjel, s kučeravými vlasmi a myšlienkami, s nádherným úsmevom a s takým tým "slovíčkachytajúcim" humorom, so všetkým tým tvojím, detsko-dospeláckym.

A chcem, aby si bola stále šťastná. Lebo ty si také zaslúžiš. Viem, zaslúžiť si je príliš relatívny pojem. Ale v tomto prípade je to naozaj tak, tvoj život má v sebe komplikovanosť, tak nech ti trošku obyčajnej jednoduchosti priletí do života, to ti prajem. Lebo v jednoduchosti je krása. A v jednoduchosti je pokoj.

Nech máš vždy dni plné farieb. Sedemfarebnú dúhu v sebe a slnečné lúče nech prerazia všetky prifúknuté mračná. A nezabúdaj, že ak bude niekedy chvíľu pršať, je to len preto, aby ti v duši mohla vyrásť dúha.

Všetko najlepšie, dievčatko.


Toto je moje kučeravé dievčatko...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu