Zoskratovala som.
Kdesi medzi lúštením sudoku o pol siedmej a podpichovaním mamči pred ôsmou. Čosi ma znovu nakoplo až 20:46, keď som stála s dvomi nadštandardnými čokoládami na ružomberskej železničnej stanici. Znenávidela som to čosi, čo ma nakoplo. A ešte viac som nenávidela ten skrat, ktorý sa rozhodol vyskúšať si fungovanie fyziky alebo niečoho rovnako stupidného priamo v mojej hlave. Vyminula som si rozum pri lúštení sudoku?
21:46. To je ten správny čas príchodu vlaku. A tak zrazu rozmýšľam nad veľmi dôležitou vecou. Rodí sa človek takýmto bláznom alebo sa ním stáva počas svojho života? Volám s Vlaďou. „BELL... Narodila si sa tak.“ A možno je to mayBELLine, ktovie. Dorite, aj s debilným mayBELLinom a značkami, ktoré sa mi pchajú do textov!
A tak teraz pijem druhú exkluzívnu práškovú čokoládu a pozerám sa na bezdomovca pred sebou. Nechápem, ako už hodinu a pol môže spať posediačky v tej istej polohe. Pane, bude vás bolieť chrbát, chcem mu povedať. Namiesto toho len na neho ďalej idiotsky čumím a nadávam si, nad akými debilinami to zase premýšľam.
Regina mi spieva o modrých perách a mne napadne pozrieť na tie svoje, či už tiež načisto nezmodreli. Nezmodreli, ale istý nábeh modrosti majú. Opäť podupkávam. Len už nie od zimy. Akútne potrebujem záchod. Po dvoch čokoládach sa totiž ozýva môj močový mechúr ,alebo inými nazývaný aj kešu oriešok, lebo akosi nezvláda vypätú situáciu. Pssst, zahriaknem ho, nech už nekričí. Dobre vie, že budeme musieť ešte polhodinu šliapať domov pešo, lebo naša MHD má snáď najhoršie načasované odchody autobusov v širokom ďalekom okolí. A tak myslím na rozľahlú púšť bez vody, možno táto psychopatická autosugescia pomôže.
Alebo mi pomôže už len... 21:46. „Vitaj, drahý! Nejdeme do čajovne? Vieš majú tam celkom v pohode záchod...“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
10. 2.febuára 2012 15:59
hehe a dockala si sa ho dufam, hm?
Napíš svoj komentár