alebo Mačka vitamín E nepotrebuje

(...venované Lenočke...)


Leira nie je vo Francúzsku. Budem si pamätať. V nedeľu sa mi s tebou výnimočne dobre rozprávalo. Ani neviem prečo. Jednoducho som ťa mala stretnúť. Je to smiešne, keď takto píšem, smiešne, komické... Veď akoby som nebola s tebou takmer každý deň...


„Keby si mala tisíce pokladov, nič nie je toľko hodné ako ozajstný priateľ.“
(Chrysostomos)

...venuje Lenka...


Prezerám si starý pamätníček a rozmýšľam o pravdivosti a dôležitosti týchto slov. Lebo ma svet nebaví, keď som osamelá. Lebo je tichý a smutný. Lebo nemo kričím a nik nepočuje. Lebo so stenami sa rozprávať nedá. Lebo na dialóg treba dvoch. Tisíc plus jedno lebo grátis.


Keď sa usmeješ, vtedy je svet pekný. Tak sa mi páči a tak sa mi páčiš. Keby si bola chlap, možno by som si ťa vzala. Možno... Veď ty vieš... Svet plný tvojich jamôk smiechových. Okamžite. Keď sa smeješ... A keď sa smejú tvoje klebetnícke oči a mihalnice šantia... Povedz, že sa budeš navždy usmievať. Aby svet nebol prázdny...


Gaštany mi ležia na stole. Nespravila som z nich zvieratká. Myslíš, že sú smutné? Tak sa detsky pýtam a detsky sa smejem, bezstarostne a veselo, lebo spomínam na gaštanový deň. Dobre nám bolo, veselo, usmievavo, jesenne, gaštanovo...


Kiežby bol každý deň taký ako ten náš gaštanový... Nech je nám všetkým veselšie. S tvojím gaštanovým smiechom...




Dievča s gaštanovým smiechom a jamkami smiechovými:
Lenočka

 Blog
Komentuj
 fotka
leira  7. 11. 2007 14:36
dakujem
 fotka
liwia  7. 11. 2007 16:43
krasne.....a a mna by si si nezobrala,cooo
 fotka
pussycat33  19. 11. 2007 15:30
..akurát, popri tom ako čítam tvoje reakcie na moje blogy, na ktoré sa chystám zachvíľku odpísať, som si len tak klikla na teba, dúfajúc, že či náhodou si niečo nenapísala..keď som videla, že tam niečo pribudlo, nahlas som povedala ,,áno!"



krásne, krásne, najviac sa mi páčila táto časť:



,,Prezerám si starý pamätníček a rozmýšľam o pravdivosti a dôležitosti týchto slov. Lebo ma svet nebaví, keď som osamelá. Lebo je tichý a smutný. Lebo nemo kričím a nik nepočuje. Lebo so stenami sa rozprávať nedá. Lebo na dialóg treba dvoch. Tisíc plus jedno lebo grátis."



také pravdivé a dokonale napísané..



dievča s gaštanovým smiechom, Ťa má mať prečo rada, to veru hej..
 fotka
leira  19. 11. 2007 22:15
a som ti nepovedala, ze aj tie moje gastany su len tak vystavene na obdiv na parapetnej doske...aj som z nich nieco chcela spravit, ale...a ani som nechcela znicit este viac sparadiel..mne sa najviac paci ze "tak sa mi paci a tak sa mi pacis"
 fotka
kimonovskadus  21. 12. 2007 21:06
Pamatám si tie fotky, ked ste na nich boli. A potom Afrodita
Napíš svoj komentár