Ráno som vstala s rytmom salsy a celé moje ráno žilo tancom. Vo vtáčích hrdielkach zvučí čiči-trn, čiči-trn, čiči-trn. Mamina hovorievala, keď som bola malá, že tak trilkujú na jar vtáčatká. A naozaj, stačí sa započúvať. Veselo si štebocú a spievajú so mnou, chcú mi vniesť melódiu do salsového rána.
Do izby mi svieti slnko, hladí ma nežne svojimi lúčmi, dáva farbám šmrnc a jas, odovzdáva mi pozdrav z neba a odkazuje, že jarná dúha sa na mňa už neskutočne teší. Aj ja na ňu, slniečko.
Ocino včera priniesol snežienky. Malé biele snehové krásky. Galantus nivalis. To je snáď jediný latinský názov, aký si pamätám. Podľa triednej. Prekrásne voňajú, čupia v tej malej vázičke a vždy keď okolo nich prejdem, snehovo sa na mňa usmejú.
V stredu u nás snežilo. A každá snehová vločka, predtým než dopadla, mi zakývala a prifúkla mi trochu jej bielosti do duše. Chceli spoločne vybieliť zem, ale bolo ich veľmi málo. Keď je niekto sám, umiera. Aj vločky umreli, lebo ich bolo málo. Vsiakla ich zem a nepustila. Tak som sklopila zrak a držala akúsi minútu ticha za stratené vločky.
Mám radosť zo žltého kvietka, ktorý mi stojí v izbe na stolíku a som šťastná, lebo statočne sa drží už od Emdéžet. Vyzerá ako malé slniečko a priala by som si, aby to ešte so mnou vydržal aspoň týždeň. Lebo nik taký nemá. Tak chcem byť ešte chvíľku jedinečná.
Asi pred dvomi dňami k nám zavítala lienka. Bola taká maličká, že ani všetky bodky sa jej nezmestili na červený kabátik. Tak mala len dve. Vzala som si ju do rúk, utiekla mi na ten posledný prst, najmenší zo všetkých, na maličký malíček. Položila som ju do kvetov a povedala jej, nech sa cíti jako doma.
A v deň písomnej maturity sa mi rozsypali perličky po koberci. Rozutekali sa po celej izbe a ja som mala chuť plakať, že nič nevychádza. Zahľadela som sa na ne. Vytvorili také malé krásne nebo, perličkové, hviezdičkové, moje malé kobercové nebo. Pozrela som sa kúsok ďalej a tam ležali knihy na maturitu zo slovenského jazyka. A vyzerali pri tých perlách strašne nedôležito. Túžili sa kobercovému nebu vyrovnať, ale priveľmi im to nešlo. A mne sa na maturitu šlo s takým ľahkým perlovým pocitom. Lebo všetko má viac uhlov pohľadu. Len vždy treba nájsť ten správny...
V každom dni sa snažím hľadať tie krásne maličkosti. A dnes sa mi to darí...
"Šťastie je mozaika zložená z nepatrných malých radostí." (A. Maurois)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
Aj ja sa snazim tesit z malickosti...ono sa to skutocne da ja milujem stromy..su take dokonale..take tiche a pritom tekee muudre..a v ich vyraze najdem vzdy sucit no pritom davaju najavo ze to cim sa trapim mi za trapenie nestoji pretoze oni uz toho videli velmi vela a to moje male trapenie je smiesne a zbytocne...velmi pekne si to napisala...a ako dopadli tie matury?
3
áno, áno tak to má byť..tešiť sa zo všedností..z maličkostí..
je zvláštne ťa čítať..je to hra, ktorá je plnohodnotná...a nie je hrou, ale osloviteľnosťou...niečim, čo (ma) poznačí a možno posunie ďalej....človek vždy potrebuje ľudí, ktorých bude čítať, ktorých bude počúvať a bude inšpirovaný....POVZBUDENÝ....
vždy keď sa s tebou stretnem v myšlienke, je mi tak nádherne fajn...si človek, ktorého som musela nájsť bez hľadania..
...niektorí ľudia sú prinádherní...až tak, že sa zdá, že sem nepatria...
krásny blog
je zvláštne ťa čítať..je to hra, ktorá je plnohodnotná...a nie je hrou, ale osloviteľnosťou...niečim, čo (ma) poznačí a možno posunie ďalej....človek vždy potrebuje ľudí, ktorých bude čítať, ktorých bude počúvať a bude inšpirovaný....POVZBUDENÝ....
vždy keď sa s tebou stretnem v myšlienke, je mi tak nádherne fajn...si človek, ktorého som musela nájsť bez hľadania..
...niektorí ľudia sú prinádherní...až tak, že sa zdá, že sem nepatria...
krásny blog
4
vazne uuuzastne ze takto sledujes svet...keby to tak robili viaceri ludia..aky by bol svet kraasny a usmievavy...aka som rada..uz som sa bala ze takyto ludia uz ani niesu..ze sa uz nikto nezastavy a neusmeje na kvietky..ano strasi ludia..ale ty to uz pochopili..pochopili ze to najkrajsie je to co tu uz je a ze stres zo vsetkych novodobych zhonov je uuplne zbytocny..pretoze na nicom uz nezalezi...len na tom aby sme boli stastny..vsetko ostatne je druhorade...skoda ze na to stale zabudam
5
Aj nám už kvitnú v záhradke snežienky. Je to táááák krásne. Sledovať, ako všetko po zime ožíva, prebúdza sa k životu.
Na jari nemám rada jedinú vec. Blato a špinavé chodníky.
A keď budú tulipány, tak si hneď spoemniem na Teba a nejaké ti donesiem.
Na jari nemám rada jedinú vec. Blato a špinavé chodníky.
A keď budú tulipány, tak si hneď spoemniem na Teba a nejaké ti donesiem.
Napíš svoj komentár
O to väčšiu radosť má, keď mi ich niekto pripomenie, presne tak ako teraz ty