Mikulášska noc, čarovná, nádherná. Opísať mi ju je ťažko. Neskoro večer všimla som si žiariť hviezdy. Každá z nich svietila tak jasno, že sa trblietali ako tisíce malých vianočných svetielok, smiali sa a zas som mala hviezdy, čo sa vedia smiať, ale takto som ich nikdy nepočula, Malý princ bol kdesi tam, smial sa a smiali sa všetky hviezdy, hviezdičky, slniečka a slnká, všetko žiarilo a žiarila som aj ja. Vyšla som na balkón, lákali ma, vábili a ja som vdychovala noc, nech si ju lepšie zapamätám, lebo nič čarovnejšie som ešte nevidela. Zaspávala som a žmurkali na mňa, usmievali sa a ja som cítila tú krásnu zázračnosť noci. Pozrela som sa na moje vyčistené biele čižmy pod balkónom, usmiala som sa, lebo tento rok som to spravila už len ja, chcela som, aby mi bolo detsky nádherne...
A ráno som zas nestíhavo bežala do školy a bola som na zastávke skôr ako autobus a potešilo ma to, lebo nemeškal a predsa som tam bola skôr, takéto veci ma tešia, takéto. Maličkosti, malinkaté drobnosti.
Mikuláš mi po Lenočke poslal bielu čiapku a biely šál ku mojim bielym čižmám. A ja som potom s bielou radosťou utekala domov, že mám bielosť v taške a že nepíšem zápočtovú, lebo som absolventka a absolventi to mali včera iné, také krajšie ako ostatní...
Cesta autobusom, taká veselá, bláznivá, tesno nám bolo, ktosi kričal, že je sardinka a jedno dievča stále opakovalo, že sa cíti ako tlačenka.
Balet bol prekrásny, tanečníci ako pierka, možno aj ľahší, pôvabná Popoluška a princ s výzorom slaďouša, tak povedala Veron a smiala som sa na tom slove, také bolo výstižné a milé. A ja som túžila byť Popoluškou a byť pierkom.
Večer som Lenke robila gaštanové zvieratko. Nech gaštany už nie sú smutné. A bolo strašne smiešne, také podareno-nepodarené, hlavne, že malo úsmev, gaštanový úsmev.
Dnes sme šli do Afry, len tak, ako každý piatok, na kofolu, ako vtedy, pätnásťkrát tri deci kofoly poprosím a začudovaný pohľad čašníčky... Na kofolu a porozprávať sa, dnes sme sa o bytoch, domoch a stavbách, Jurko chce ísť na stavebnú a myslím, že naozaj by rád, zvláštna téma, taká nedievčenská, ale bola naša a tak mi bolo jedno aká je. A je pravda, že ma cigaretový dym istým spôsobom fascinuje. Občas som ani nevnímala a zaujato pozerala na stúpajúci dym...
A potom s Aďkou v optike, vzala som si malého Mikuláša, so žltým obalom, Aďuš si vzala zeleného a tešili sa opät ako malé deti...
A cestou domov som jedla lentilky, rozmýšľala, ktorá farba mi najviac chutí, chutili mi všetky, jem žemľovku s príchuťou maminej škoricovej lásky, dobre mi je, tiež mi chutí, chutí...
A chutí mi dnes celý svet...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
anjelik4195
7. 12.decembra 2007 13:21
taky wesely blog ide s neho pozitowna energia a ani newiem preco ale mi wylepsil naladu
2
,,Maličkosti, malinkaté drobnosti...že mám bielosť v taške...gaštanový úsmev...A chutí mi dnes celý svet..."
také slová, také sa mi páčia, lebo sa v nich vidím a v celom blogu, čítam medzi riadkami a nachádzam sa všade, všade, až sa mi zdá, že píšeš inak, mne podobne a ja neviem či si to len namýšlam alebo ozaj a páči sa mi to, lebo ty si také, také literárne dievčatko, presne ako ja, a vidíš drobnosti, ktoré vidíme len my, my literárne dievčatká...len toľko..
a tie lentilkové radosti, také mám aj ja, aj včera som mala, a točil sa mi svet, lentilkovo, farebne, presne tak..
také slová, také sa mi páčia, lebo sa v nich vidím a v celom blogu, čítam medzi riadkami a nachádzam sa všade, všade, až sa mi zdá, že píšeš inak, mne podobne a ja neviem či si to len namýšlam alebo ozaj a páči sa mi to, lebo ty si také, také literárne dievčatko, presne ako ja, a vidíš drobnosti, ktoré vidíme len my, my literárne dievčatká...len toľko..
a tie lentilkové radosti, také mám aj ja, aj včera som mala, a točil sa mi svet, lentilkovo, farebne, presne tak..
3
aaaa to nemyslis vazne aj ja som bola na balete a platonicky som sa zalubila do zlatovlaseho princa v bielych pancuskach a ostala mi velka trauma ze nie som tak chuda ako tie baletky a ze si neviem kopnut do hlavy..
4
som v jednom blogu dvakrat ...moj monyo-mikulasky darcek s gastanovym usmevom vonal po afre ..takze vieme...
5
V našej Afre bolo super, až zas na ten cigaretový dym. A ujo mi znova opravil okuliare bez nároku na honorár . AKá som dobla stastná A chutný cokoládový mikuláškovia.
6
Ja len že "žmurkali" je vskutku krásne slovo. A keď už spomínaš tú Popolušku, som si spomenula pri predvčerajšom pozeraní tej klasickej televíznej, ako si spomínala tie obtiahnuté pančuchy na chlapoch a mi to prišlo veľmo smiechotvorné, lebo aj ten filmový princ ich mal také chutné biele...
Napíš svoj komentár