Rána už bývajú chladné. Zas som vstala so zimomriavkami po celom tele, lebo mi od balkóna ťahalo na nohy. Skúšam zapnúť radiátor, ale počuť len tiché syčanie studeného prúdiaceho vzduchu. S nervami na pokraji rannej depky a so snahou sa telepaticky spojiť so susedmi na najvyššom poschodí, nech si už, sakra, konečne aspoň jeden rok odvzdušnia radiátory bez toho, aby sme im to museli hovoriť, sa teperím z postele a obliekam si hrubý svetrisko a hnedé pásikavé froté ponožky. Behám si maličká vlastnou hlavou a hľadám v nej alternatívne riešenia na výrobu tepla. Mamina včera piekla koláčiky, lebo mi chcela urobiť radosť a vyčarovať aspoň kúsok teplého priestoru v našom jesenne chladnom byte. Ale mne sa koláčiky už piecť nechce a založiť si vatru uprostred obývačky je tiež asi riadna kravina.
Idem si umyť tvár, aby som konečne rozlepila svoje nocou a snami zlepené očičká a tu, tadááá, zasvieti nado mnou žiarovôčka žltučká. Dobre, dobre, jasné, že som stlačila vypínač... Ale zároveň mi v mysli skrsla spásonosná myšlienka: „Kronk, zatiahni páku.“ (Kto nepozná vladára, tak sa nemusí snažiť pochopiť. Jednoducho nepochopí.)
Zatiahnem pákovú batériu a z kohútika sa valí horúca voda. Geniálny výmysel. Prilievam do vane hento a toto, všetko, na má na etikete vytetované slovíčka do kúpeľa. Vlasy si zapnem do drdola a v zahmlenom zrkadle vidím baletku. Dlaňou utriem zrkadlo a vidím seba. Och, koľká zrada. Pustím si Koldplej a vleziem do vane. Skvelá alternatíva radiátora, skvelá, chválim si svoj nápad a rozplývam sa medzi molekulami vody.
…I wanna live where the sun comes out…
Do difúzneho spojenia vody a mňa primiešam Chrisovo vysnívané slnko a kúpeľňa v tom okamihu začne dýchať zmyselnou dôležitosťou. Nádych a výdych. Ako po vybíjanej na telesnej v tretej dé...
A ako po vybíjanej na telesnej v tretej dé aj teraz musel prísť menší či väčší šok. Vtedy som revala, že mi Jana Há. hodila loptu do hlavy, dnes sa mi skrivil úsmev, lebo mi takmer odmrzli nohy. Niekto to raz nazval prirodzeným javom, že voda chladne. A ja sa hnevám, prečo ešte nikto nevymyslel niečo ako termovaňu, kde by ostávala tekutina po celý čas rovnako teplá (hovorím tekutina preto, ak by môj blog náhodou čítala známa Alžbeta Bé. a sťažovala sa, že nie vždy sa človek musí kúpať práve vo vode).
A tak vychádzam z vane a navliekam sa do dvadsiatich piatich vrstiev oblečenia, aby mi nebola zima. Cibuľa, teší ma. Zapínam personálny kompjuter a píšem tieto hatlaniny.
Viete čo? Ak hľadáte pointu v tomto blogu, netrápte sa. Nikdy ju nenájdete. Vlastne som sa len chcela pochváliť, že som ležala vo vani s Chrisom Martinom...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
17shano
5. 10.októbra 2009 12:47
Páči sa mi tento článok A nielen preto, lebo mám na Chrisa a celý Koldplej slabosť
2
paci sa mi ako si to napisala citit napriek tej ironii a vsetkemu tam optimizmus
dufam ze uz ti je teplejsie
dufam ze uz ti je teplejsie
4
nic neni horsie ako vojst zmrznuty do horucej vane - aj vlazna voda vtedy posobi neskutocne horuco a len co sa clovek zohreje, uvedomi si, ze mu vlastne voda uz vychladla
Napíš svoj komentár