Piatky zvyknú bývať zvláštne. Afroditové, Tatrovité, tanečné aj iné. Ale včera akoby sa všetka piatkovosť zmiešala do jedného z nich. Tak sa včerajšok stal plným a dnešok zas plní popiatkové rozmýšľanie.
Afrodita. Lebo čajovňa je ešte zatvorená a vo Vode sa tiež ešte nedalo plávať tak zavčasu. Lebo ráno má byť študent v škole. Má. Pokiaľ nemá hlúpo rozhodený rozvrh ako my. Ale naša Afruša myslí aj na študentov s hlúpym rozvrhom. Spadol ti šálik moja, hovorí všetciviemektorý čašník, zdvihne mi ho a položí naspäť. Nie som zvyknutá na takúto okamžitú obsluhu, ani na šálikové extra služby. Ale každopádne ďakujem, ten šál mám nadovšetko rada, priniesol mi bielosť do života a do duše.
Vytiahla som z tašky prospekty na prijímacie pohovory, Adelka si čítala, naši chlapci sa pýtali, kedy mám skúšky a tak, chceli čítať tiež a všetci sme sa smiali, lebo také smiešne dialógy mi poslali, mám hovoriť pí pí pí a hrať sa na malú myšku. A môj Darling potom povedal, že bude na mňa myslieť a ja som bola šťastná, lebo sa všetci tešili so mnou.
A písalo mi moje slnečné dievčatko, že sa má už lepšie, lebo predtým mala zamračený týždeň s prehánkami a mňa to veľmi tešilo, chcelo sa mi spievať a tancovať a tak som bežala s radosťou na tanečnú, nemala by som tancovať, lebo zas sa so mnou bude choroba tiahnuť donekonečna, ale mne sa chcelo a chcelo a chcelo. A neviem sa naučiť ten jeden cigánsky krok, vyzerám tak nemotorne, keď sa pokúšam spraviť ho, lebo je to na tri doby a mne sa tak počíta ťažko, som zvyknutá na osem. A teraz sa usmievam, lebo som si spomenula na Pištíka ako sa vždy čuduje, kde tie doby počujem. A keď mu ich začnem odrátavať, len krúti hlavou a iste si myslí, že si vymýšľam.
A keď som sa vrátila, bolo u nás také krásne malé dievčatko, smiala sa nádherným detským smiechom a zakrývala si tvár svojimi malými dlaňami a robila také Adelkine kukuk. A nevedomky mi do duše priviala detský biely pokoj.
Tatra. Tá nie naša a predsa nám blízka. Zase moje cappucino italiano, posypané škoricou, presne tak, ako to mám rada, akoby to tá čašníčka mala niekde poznačené, že táto hnedovlasá, tá má rada škoricu. A sme si objednali takú štipľavú pizzu a Mimi povedala, že Mexicanu už nikdy viac a Lucka sa smiala, že mi vyštípe bacily.
A potom sa pri nás zastavil ten pán. A mám pocit, že piatok sa len vtedy tak úplne začal. Niečo rozprával, málo mu bolo rozumieť, ide vraj na ples, ale rád by nás predtým na niečo pozval. A potom niekto povedal, že prepáčte, my už pôjdeme, ale on trval na svojom, či vínko biele alebo červené, stále sa pýtal a my sme sa pokúšali presvedčiť ho, že alkohol veľmi nepijeme, ale on si stále opakoval svoje. A mne pripadal taký strašne smiešny a povedala som, že keď už, tak šampanské Hubert. Máš ho mať, povedal a vytiahol šampanské na stôl. Potom odišiel na WeC a my sme sa chceli nenápadne vytratiť. Nestihli to ale všetky, tak Lenočka s ním absolvovala ešte jeden rozhovor.
A išli sme po meste, smiali sme sa a ja vravím, že napíšem o ňom blog, vtedy ešte zo srandy, ale dnes, dnes ho naozaj píšem. S príchuťou vážnosti.
Lebo sme sa rozhodli, že pôjdeme zahrať kalčeto. A cestou sme ho znova stretli. Ďalšiu hodinu sme sa rozprávali. Ani to kalčeto sme už nestihli. Ktosi ho nazval ujo a on sa hneval, také sa mu nepáčilo, tak som sa teda opýtala, ako ho oslovovať. Vraj, ak je možné, Pepo.
Pepo mal už síce čosi vypité, ale rozprával presvedčivo. Tvrdil, že je astrológ. A že mu máme povedať dátum narodenia. Tak mu Markéta stále opakovala, že desiateho druhý, desiateho druhý. Ale on sa otočil na mňa a pýtal sa ma na ten môj. Som májová, hovorím. Tretieho. Na chvíľu sa otočil, ospravedlnil sa, že potrebuje chvíľu pre seba a po chvíli sa na mňa opäť pozrel.
"Máte veľmi sekvenčné myslenie, slečna. Z mnohých vecí dokážete utvoriť logický záver. To je vo vás výnimočné. Ale máte, ako by som to povedal, isté postihnutie v citovej oblasti a estetike. Čo bude v budúcnosti pre vás trochu aj príťažou." Nechápavo som na neho pozrela a on mi vysvetlil ako to myslel, že som veľmi citovo a esteticky založená. A naozaj, taká som, taká.
Potom všetkým astrologicky povedal, akí sú a tak mal veľa pravdy, že ťažko bolo neveriť. Chcel odísť, že už by mal ísť na ten ples, ale ja som bola veľmi zvedavá a spýtala som sa, či sa zaujíma aj o blízku budúcnosť. Lebo ma čakajú onedlho skúšky. A ja nemám z nich práve najlepší pocit. Viete, chcem byť herečka, hovorím. Pepo sa zarazil a povedal len NIE.
Nerozumela som.
"Nie. Ty nebudeš herečka. Máš logické myslenie. Rozvíjaj jazyky. Máš na viac. Nebuď herečka." prešiel zrazu do tykania.
"Ale, ale mňa to baví."
"Nie, prosím, nebuď herečka." Použil slovo PROSÍM a ja som mala zrazu zimomriavky, lebo som nechápala, prečo prosí.
"Lebo si mi obzvlášť sympatická. Preto ťa prosím. Prosím, nebuď herečka."
A tak to vo mne ostalo až doteraz. Je zvláštne, že na to myslím takmer neustále. Pretože ma onedlho čakajú veľké rozhodnutia a neviem, či včarajšiu piatkovosť mám brať ako astrologickú zábavu alebo mám v tom vidieť aj trochu vážnosti.
Včera bol zvláštny, zvláštny deň. A dnes mi napísala Lenočka, že ak chcem byť tou herečkou, mám byť. A že medzitým stihnem byť aj dobrou maminkou. Potešila ma. A tak trochu aj pomohla. Tak Lenka, ďakujem.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
uase som nebola...... ....tak hadam nabuduce....a budes herecka,ja chcem predstavenia zadarmo
4
Perfektné, ako vzdy!Po pecitaní mám hned taký lepsi pocit zo vsetkého.. Pis dalej (aby som mala lepsi pocit ci cit?) a bud hereckou, ved musis robit to, co ta bavi, a teba to bavi...
Skoda, ze si ma nezavolala do Afruse, uz vlastne ani neviem, kedy som tam naposledy bola.
Skoda, ze si ma nezavolala do Afruse, uz vlastne ani neviem, kedy som tam naposledy bola.
Napíš svoj komentár
a páči sa mi tvoj blog, taký prúd tohočojenasrdci
opájaš sa, opájaš, milá Mon, životom, písaním, útržkami všetkého a ničoho..
a v ten deň, keď som napísala, že je už dobre, a ty si sa tešila a vravela si, že ideš tancovať, tak mne sa chcelo tiež, chcelo chcelo tak veľmi,
so slnečnicou vo vlasoch a v baletkách napríklad, len tak tancovať, tešiť sa z toho, že už skoro prebolelo, snáď prebolí úplne..
teraz mi je dobre, výnimočne dobre, chce sa mi zmyť zo seba farbu čierneho kresla, a vstať do žltého rána. Lebo farby sa menia...