Keď sme spomenuli vlkolaka a upíra v zmysle, že ich spoločenské (ak to tak teda môžme nazvať, vzhľadom na ich nereálnosť) postavenie sa radikálne mení. A ja by som sa chcela zamyslieť nad tým, prečo to tak je v prípade vlkolaka.
Nechce sa mi googliť, tak použijem všeobecne známe fakty. Okrem toho, myslím že všetci vedia, čo vlkolak je a videli alebo čítali aspoň jeden film alebo knihu, kde vystupoval vlkolak. Už len v slávnej knižnej a filmovej ságe Harry Potter sa stretávame s profesorom, ktorý počas splnu mení podobu.
Medzi prvými príbehmi, v ktorých nájdeme metamorfózu na vlka, je príbeh s názvom Hekabé a Polyméstór (Premeny, Ovídius). Tu bola Hekabé premenená na vlčicu (alebo psa) za trest.
Všeobecne sa vlkolak považoval veľmi dlho za démonické stvorenie. Ani človek ani zviera. Nepatril do žiadnej spoločnosti, pretože nespĺňal všetky normy a podobne. Ale v dnešných knihách a seriáloch sa úloha vlkolaka mení. Od krvilačného kanibala, prekliateho dieťaťa či dokonca démona sa jeho charakter približuje skôr ku nevinnému vyvrheľovi spoločnosti, ktorý za svoju "vlkolačnosť" nemôže, či dokonca za výnimočné stvorenie - Jacob z Twillight ságy.
Prečo?
Myslím si, a trúfam si tvrdiť, že dokonca určite je to preto, že sa menia nastavenia spoločnosti. Od temného stredoveku prešla naša spoločnosť obrovskými zmenami - ženy majú právo voliť, zrušili sme monarchiu, cirkev je vo väčšine prípadoch odlúčená od štátu, pokročila psychológia a medicína a tým rastie miera tolerancie. Od tolerancie a rešpektu postihnutých až po rešpekt homosexuálov či transsexuálov a ľudí od nás niečim odlišných. Mažeme v spoločnosti predsudky a chceme sa navzájom jednoducho tolerovať. Inakosť sa už stáva skôr niečím chceným a výnimočným. Rovnako stúpa vegánske hnutie a hnutia podporujúce a chrániace práva zvierat - teda už sa viac zamýšľame nad tým, či je morálne ospravedlniteľné, prípadne dokonca správne trápiť iné stvorenia len pre to, že nie sú ľuďmi.
Myslím si že toto je kľúčové pri role vlkolaka, ale nie len jeho. Týka sa to aj upírov, rusaliek, víl, elfov, trpaslíkov... A keď si prečítate Zaklínača (Andrzej Sapkowski), tam sú elfovia vykreslený úplne inak ako v Pánovi Prsteňov (J. R. R. Tolkien). A možno to nie je spoločnosť, čo mení umenie v tomto zmysle, ale práve umenie mení spoločnosť, pretože nám podsúva niečo, čo by sme inak neskonzumovali. Ale podsúva nám to podvedome na striebornej tácke zabalenej v zlatom rúchu umenia.
A neviem kedy a ako sa táto úvaha zmenila na úvahu o tom, či umenie mení spoločnosť alebo spoločnosť mení umenie. Jedno je však isté - navzájom sa reflektujú a tak estetici a ich študenti vždy budú mať možnosť opustiť sa pri pohári vína a písať práce, ktoré bežní ľudia aj tak nečítajú.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár