samozrejme vsetko ma svoje dovody...aj to preco sa takto citim...nenavidim hadky a najme rodicov...a este viac nenavidim ked dotoho zatiahnu aj mna...na koho stranu sa ma clovek postavit? na matkinu alebo otcovu? je to vsetko blbost...ne mi z nich ZLE
z tohto vsetkeho...najradsej by som usla, niekam kde by bolo konecne ticho a ziaden stres...kde by clovek mohol mysliet aj na zabavu,nato aby sa mal dobre...aby som mohla vytvarat svoje najkrajsie predstavy o sebe samej...ale takto sa to neda...clovek aby bol stale v strehu aby otec nespravil nejaku kkotinu...hej mam strach, ojim sa ked su tí dvaja spolu...je to tolko adrenalinu a stresu ze sa to neda ani zniest...neviete co mate v tom momente robit...len pocuvat a pocuvat a pocuvat a pocuvat...vsetky tie nezmyselne otrasne oplzle slova s krorich vam je tak zle...vsetky tie vyhrazky a rozvod...ja to uz nezvladam...chcem odtialto vypadnut...odparit sa ako kaluz na slnku...kiez by som sa nikdy nenarodila...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
takto
28. 7.júla 2007 10:44
Nie kazdy je stastny to sa mylis vela ludi je nestastnych a tiez hladaju to misto bez problemov aby zily pekny ziovt,len zial take miesto nieje a ani nikdy nebude!
2
Viem, aké sú tvoje pocity. Hádky rodičov sú strašné a hlavne keď rozprávajú presne tak, ako to nám zakazujú. Ja idem vtedy preč, čo najďalej. Síce sa bojím, čo sa stane, keď tu za ten čas nebudem,pretože myslím, že ja to ako-tak udržiavam ešte v medziach. Ale keď už naozaj nevládzem idem preč. U nás je jedno jazero. Tam si vždy sadnem a pokojne sa vyplačem. Veď je to ľudské a pomôže to. A potom rozmýšľam. Beriem všetko z jednej aj z druhej strany. Tak veľmi mi to vždy pomôže a vrátim sa domov vyrovnaná a pripravená všetkému čeliť. Držím palce...
Napíš svoj komentár