Napriek tomu, že žijeme v uponáhľanom svete, myslím si, že nemôžeme dostať v momente všetko to čo si zaumienime. Či už túžime po zlepšení vzťahov alebo čakáme úspechy v práci. Ak budete očakávať okamžité výsledky, pripravte sa, že budete najskôr okamžité sklamaný. Trpezlivosť nepatrí moje väčšie cnosti. Takýchto ľudí je veľa. Veríme, že čas sú peniaze, a nechceme preto premrhať ani sekundu. Frustruje nás, ak ľudia naokolo nerobia veci v rovnakom časovom tempe ako my. Ak nevidíme okamžité výsledky, predpokladáme, že to čo robíme asi nerobíme správne alebo to nefunguje.
Psychicky silnejší ľudia si uvedomia, že rýchle riešenie nie je vždy to najlepšie. Neveria v rýchle riešenia. Držia sa svojich cieľov. Neodhadujú čas pre dosiahnutie cieľu, jednoducho to nechajú plynúť. Tešia sa z každého miľníka počas cesty, aj keď nie je priamočiara. A hlavne, nehľadajú bočné cestičky, aby nemuseli vyvinúť viac námahy a energie.
Možno my netrpezlivý sme čudný. Ale niet divu, možno nás zmenila doba. V tejto doba sa každý snaží zbaviť zlozvykov okamžite. Schudnúť, okamžite. Splatiť dlhy, okamžite. Získať vysokoškolský diplom, okamžite.
Podceňujeme čas, ktorý je nevyhnutný na zmenu. Možno aj vďaka technológiam si myslím, že dokážeme všetko hneď. Omyl. Osobné zmeny a ľudia nie sú takí rýchli ako technológie
Aj ja sa chcem z toho vyliečiť. Ak chcem dosiahnúť všetko hneď, zabráni sa mi to pozerať sa na veci z dlhodobého hľadiska. Nemám o veci ucelený obraz.
Neviem či to dokážem. Keď zažívam negatívne emócie, spomaľuje to môj pokrok. Neviem sa zmieriť s behom na dlhú trať. Dôležité zmeny sú zložité, a hlavne..časovo náročné. Čo zmôže terapeut, keď aj od neho budem čakať niečo v limite. Pre mňa sú len dva možnosti, teraz alebo nikdy. Mám vlastné tempo. Dobre viem, že to spôsobuje pocity úzkosti, ale..
Niekto hovorí, že cieľ nie je to, čo ťa uspokojí, ale cesta, že tá je dôležitejšia. Ale cesta je niečím inakším a vzdialeným od cieľa, že tomu človek neverí. Máš pocit, že to nestihneš, že na to nedosiahneš v tomto živote, že to vzdáš. Veľa vecí je na dosah ruky, stačí sa načiahnuť, hoc ťa naťahovanie ruky bolí, potíš sa už slzami a zisťuješ, že nemáš talent na veci, o ktorých si sníval. Nie sú všetci rovnakí, každý cíti neúspech inak, každý je sebavedomý inak, lebo máme rôzne ciele, hoc ide o to samé, nemáme rovnaké predstavy, hoc myslíme na tú samú vec. Nedá sa preto povedať, že treba robiť stádovito jednu vec pre úspech. Liečiť sa z túžob je ako odrezať tú časť mysle, ktorá vytvára príjemné pocity. Plynúť čas? Že mrháš časom? A čo, aj tak všetci raz zomrieme.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.