Ale život nemá žiaden scenár, po prvých dvoch dňoch sme sa s rodinou pohádali asi osemnásťkrát. Z free programu a žiadnych pravidiel sa stal nalinkovaný rozvrh kedy a čo smieme, kde a čo by sme nemali a ako a čo musíme.
Viem, je to ich domácnosť, ale toto bolo diktátorstvo. Nemusím zachádzať do podrobností, jednoducho, možno to poznáte, snažíte sa ale vždy protiklad toho čo urobíte by bol lepší. Keď prišlo k najhoršiemu, zutekali sme.
Ocitli sme sa s kamarátmi neskoro večer na ulici. Z poslednej batérie dočahujeme do bytu Wi-Fi.
Niečo sa podarilo nájsť a booknuť a o chvíľku sa už kufre vezú v metre preč. Nie sme v takom meste po prvý krát, ale i tak nás to jemne vykoľajilo, to bude tým, že je to „rodina“.
Odišli sme, a spravili sme to najlepšie čo sme mohli. Lákali nás mnohé mestá, ale práve sem by sme určite nebyť mojej rodiny nikdy neprišli. Nikoho to sem neťahalo. Ale asi to tak malo byť, prišli sme práve sem, a som nesmierne rád, pretože vďaka tomu sme to tu spoznali aj z inej stránky ako turisti. Zbierali sme zážitky, nie veci. Každý ďalší deň bol lepší a lepší. Okrem pamiatok sme spoznali kluby a mnoho ľudí, ktorý nám nakoniec spravili z pekla raj. Milión zážitkov a každý z nich ma núti smiať sa.
A čerešnička na torte, asi ten najlepší človek s ktorým sa dalo spoznať bola dcéra majiteľa hotela. Doteraz neviem ako som s ňou dokázal toľko prekecať, nerozumeli sme si ani polslova, veď ani neviem vysloviť jej meno ..ale vďaka nej sme mali veľa bezplatne. Stalo sa mnohé, čo nevysvetlíš alebo je lepšie nad tým nepolemizovať.
Chcem som len týmto povedať, neberte nikdy zlé veci tragicky. Tento život je tak neskutočne zamotaný, niekedy to najkrajšie čo ťa postihne je život. Som spokojný a vďačný.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
29. 1.januára 2017 23:34
Mohol si sa aj viac rozpísať o tých zážitkoch!
Napíš svoj komentár