Viete, hotel je plný ľudí a rôznych. Napríklad teraz sedím na hotelovej chodbe vedúcej do jedálne a pozorujem. Prechádzajú tadiaľto ľudia zovšadial a majú aj svoje zaujímavosti. Jeden ide rýchlo, druhý pomaly a niektorý sa aj rozprávajú. Napríklad jeden Čech čo šiel okolo má rád lečo, ale bez zeleniny, len ten sós. Manažér idúci proti nemu hundre, že aj tak pôjde naspäť. Kórejčan sa priateľsky víta so šoférom autobusu, ktorý ich, ako každých Kórejčanov tu ubytovaných, rozváža po Slovensku. Údržbár s rebríkom, manažérka s mobilom, malý, vysoká, snedý, bledá, pokojný uponáhľaná. Rôzny ľudia, rôzne osudy. Slovák tešiaci sa že je konečne sviežo, Nemka hovoriaca čosi o škole. Neviem o čom sa bavia, viem len časti rozhovorov, útržky z ich života. Prišli z ďaleka, no tu sa ich životy akosi spojili. Aby tu zanechali stopu, možno menšiu a možno väčšiu.

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár