ako sa svetlo posúva každým naším krokom,
ako putuje čosi vedno s nami, a predsa
zostáva v každom kraji,
v radosti, ktorú hĺbia
hrozivé otázky a cudzie odpoved,
dni a noci,
srdce, čo duní ako koľajnica...
a žiadny vlak ťa nezvezie už nikam
a všetko stíchne na rovine hmoty,
pulz búši ako vzdialeé údery kolies
na hrdzavých koľajniciach
a noc je čoraz hlbšia v srdciach ľudí....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mei
23. 10.októbra 2006 13:19
temne... genialne..
Napíš svoj komentár