Bol december, kamoška oslavovala 13 narodky, a my so Stankou(mojou ďalšou naj kamoškou)sme sa rozhodli, že jej kúpime 13 balónov.
Papiernictvo, v ktorom sme balóny kúpili, bolo hneď vedľa autobusovej zastávky cez ktorú sme chtiac či nechtiac museli ísť.
TAk sme sa teda vybrali cez tú spomínanú zastávku keď som v tom zbadala Rada(pohrešovaný chalan v dave.Hneď som začala cítiť ako mi stúpa červeň na xichte, tak som si začala krútiť taškou v ktorej bolo 13 balónov.
"Ahoj Janka! "povedal Rado s úsmevom a ja som jeho úsmev opätovala.
V tej chvíli sa však taška s balónikmi roztrhla a všetky padli na zem.Pozrela som sa , celá červená, na kamošku , tá bola samozrejme v kŕčoch smiechu, a začala som ich pomaly zbierať.
Ako som spomínala na začiatku, bol december a všade bolo plno kamienkov na zemi.Tak.Tipnete si čo sa stalo? Samozrejme.Zosypala som sa tam rovno pred asi 100 ľudmi.Najskôr som sa pozrela na rehotajúcu sa Stanku a potom na Rada.Chudák, nevedel, či sa má smiať alebo nie.Tak len zadržiaval smiech a snažil sa nepozerať sa na mňa.
Našťastie neďaleko bol stánok s novinani.V ňom som našla skrýšu pred zrakmi celej zastávky.Počkala som, kým sa trošku vyprázni(a hlavne nech Rado odíde) a vyšla som.
Prvá vec čo som urobila bola, že som pekne vynadala Stanke zato, že mi nepomohla.
Naozaj, bol to môj najtrápnejší zážitok.Ale aspoň sa baby na oslave mali na čom smiať...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár