Samozrejme , opýtate sa na cestu.Napríklad:
-Prosím Vás, ako sa dostanem na smer Žiar nad Hronom?
(odpovedá teta, asi okolo pätdesiatky, náhodne vyhliadnutá za predpokladu, že bude vedieť cestu)
-Viete čo? to musíté ísť tám ku Káflándú, k Čéesádé.
Tak, náš predpoklad bol trošku chybný.Samozrejme že sme nemali najmenšieho tušenia kadiaľ sa ide ku "Káflándú" a tobôž nie na "Čéesádé"!
Zašli sme teda hlbšie do útrob mesta a pýtame sa ďalšieho náhodného okoloidúce.Modlíme sa aby nám poradil správne.
-Prosím Vás, ako sa dostanem na smer Žiar nad Hronom?
(Chalpík, teda môžem povedať už deduško, okolo sedemdesiatky)
-Nuš vieťe šo? To musíťe išť ťadeťo, žahnete do prava došťanete ša na hlavnú ceštu, oťiaľ do ľava a hádam ša doštanete na teň šmer.
Mierne sklamaní odpoveďou, snažiaci sa nezabudnúť navigačný plán, vyrážame.
Išli sme presne ako nám deduško rozkázal, no zablúdili sme.Či už zlyhala navigácia, alebo náš ľudský faktor-nevedno.
Rozhodli sme sa teda sledovať informačné tabule.Nebolo ich tam veľa, ale nejaké sa našli.
Po , približne, polhodinovom blúdení v meste Zvolen, sme sa KONEČNE dostali na smer Žiar nad Hronom.
Nemohlo nás to napadnúť skôr? !
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár