Idem vám radšej napísať, aký som mala týždeň. A musím povedať, že bol celkom pohodový.
29. som tu bola presne tri mesiace, čo je už dosť dlhá doba. Ešte ma čakajú asi dva a pôjdem domov. Len snáď nebudem mať nejaké problémy s lietadlom a dopravou ako takou. Nerada by som zažila to, čo ocino (prečítajte si v predchádzajúcom reporte).
Vo štvrtok som tu bola sama už týždeň. A ako vidíte, zatiaľ žijem
Teda nie som tu úplne sama, ale nemám tu žiadnu rodinu. Bývam tu len s kamarátmi.
V stredu v práci, keď som už končila, tak v poslednej izbe, v ktorej som bola, býva jeden starší dedko, ktorý sa volal už neviem ako menom, ale priezvisko mal Fernando. Tak som si pomyslela, že ho pozdravím Hola! (po španielsky ahoj). A nesekla som sa. Usmial sa na mňa a tiež ma odzdravil po španielsky. Tak som sa s ním začala rozprávať najprv po anglicky, ale napriek tomu, že tu v Kanade je už od ´66, moc som mu nerozumela (nemal ani všetky zuby . Tak som prehodila na španielčinu a musím povedať, že som bola prekvapená, koľko som si toho ešte z gympla pamätala, Aj keď to boli síce len jednoduché vety. Dozvedela som sa, že je z Portugalska a 8 rokov robil v Československu (to mi povedal, keď som mu povedala, že som zo Slovenska). A povedal, že sme veľmi milí ľudia
Jeho žena zomrela myslím že pred rokom aj niečo, tak bol z toho smutný. Keď som vošla do jeho izby prvý raz, tak sa na mňa usmial a hneď sa začal voňavkovať. Po čase mi ponúkol aj Ferrero rocher, lebo ma ľutoval, že taká mladá a musím pracovať a tak skoro vstávať. Zobrala som si len jedno, zo slušnosti, ale on mi strkal ďalšie dve do vačku. Zlatý bol. A nechcel ma pustiť. Stále mi niečo hovoril, no ja som sa ponáhľala. Nechcela som byť v robote dlhšie, ako som musela. Tak som mu zaželala Feliz Año Nuevo (Šťastný Nový rok) a išla som domov.
Na vlakovej stanici vystúpili z vlaku takí mladí mestskí policajti. Zrejme kontrolovali lístky. Ale akí boli pekní. Ach, to tie uniformy robia. Asi mám na ne slabosť
Keď som už išla domov autobusom, videla som krásne čiernobiele Mini. Popritom mi v ušiach hrala hudba I Love Rock N´Roll od Joan Jett. Neviem prečo, ale strašne mi to zdvihlo náladu. Asi to bol tými všetkými vecami, čo som zažila za jeden deň.
A aby som nezabudla, v stredu ráno ešte, približne o pol 7, keď som išla vlakom okolo mestskej televízie, CityTV, prvý raz som videla naživo, ako sa vysiela počasie. Pred zeleným plátnom stál moderátor a čaroval tam s rukami. Mal oblečený oblek a obuté mal tenisky. Strašne smiešne to bolo
Tak hádam som na nič nezabudla. Ak áno, doplním neskôr.
(pridávam to sem trochu neskôr, lebo mi to nechcelo pridať. neviem prečo)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár