Včera som nebola v takom stave niečo sem pridať, tak až dnes. Už len mesiac a sú tu Vianoce! Teda včera bol ten mesiac. Tu si to ani tak neuvedomujem ako doma. V telke tu nechodia vianočné reklamy už od septembra. Jediné, čo nasvedčuje tomu, že Vianoce sa už nezadržateľne blížia, je kopa snehu, ktorá tu napadla za jeden týždeň. A potom ešte snáď aj vianočné stromčeky a ozdoby, ktoré nám minulý piatok nainštalovali v robote. A už sa pomaly aj v meste objavuje vianočná výzdoba. Tu to začína až teraz. A to sa mi páči.
A včerajšok bol výnimočný hneď viackrát:
1. spomínané Vianoce už za mesiac
2. máme nové auto - teda čo s nami býva v dome má nové auto, ale poslúži všetkým
3. neuveriteľné, ale konečne som začala písať ďalšiu kapitolu k poviedke - musela som si najprv prečítať pár predchádzajúcich, aby som vedela, čo sa stalo naposledy. Tak si budete môcť v blízkej dobe prečítať pokračovanie

A už sa nezadržateľne blížia nielen Vianoce, ale aj moje narodeniny. Prvýkrát ich budem oslavovať mimo Slovenska, tak som zvedavá, ako to dopadne.

Ešte som niečo chcela. Neviem....Aha, už viem. Minule som vám sľúbila, že vám poviem niečo, čo by ste odo mňa asi nikdy nečakali. 18. decembra by sme tu mali hrať divadlo pre Slovákov, ktorí tu žijú. Organizuje to slovenský kňaz a kamarátka organistka, ktorá ma presvedčila, aby som tiež niečo hrala. A čuduj sa svete, ja som súhlasila. A viete koho budem hrať? Predsa Máriu A budem mať aj bábiku namiesto Ježiška, tak som strašne zvedavá, ako to dopadne. Ja som ešte nikdy v žiadnom divadle nehrala. Mala som dosť, keď som na stužkovej musela povedať pár slov. Ale toto budú asi všetko rozprávať deti a my budeme len hrať, čo budú oni hovoriť. Ale teším sa, aj keď mám z toho trochu strach, tak potom na mňa myslite, aby to dobre dopadlo.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár