Teraz je Halloween, tak v nedeľu bude každému preskakovať, ale aspoň to zažijem na vlastnej koži a budem konečne vedieť, aké to je.
Včera, keď som išla po meste okolo jedného menšieho kina, stál tam chlapík, ktorý mal na tabuľke napísané: Keep smiling. Free hugs. Pokúšal sa ma nahovoriť, ale ja som sa len usmiala a išla som ďalej. A on na mňa zakričal, že toto som chcel docieliť, aby sa ľudia usmievali a že aké je to ľahké. Tak doteraz som to vídavala len v telke, ale teraz som to zažila aj v skutočnosti
A ešte, aby som nezabudla, tak vám poviem, že som sa skoro stala svedkom vraždy. Asi pred dvoma týždňami sme išli na aute domov z obchodu a čakali sme pred koľajnicami, kým prejde mestský vlak. Lenže cez koľajnice prechádzala jedna babka s takým vozíčkom, čo mala pred sebou a neviem či nevidela, že jej bliká červená a ešte to aj je počuť, ale ona si veselo išla cez tie koľajnice. A to sme už všetci videli vlak, ktorý vychádzal spod kopca a ešte to bola aj zákruta. Ale našťastie stihol len tak tak rýchlo zabrzdiť (nechcela by som akurát vtedy v tom vlaku stáť) a ešte aj zatrúbil a babka nič, veselo si pomaličky pokračovala ďalej. Ale veľa nechýbalo a mohla sa stať nehoda.
A o pár dní neskôr som nehodu mohla mať zas ja. Prechádzala som normálne cez prechod, mala som zelenú. Autá, čo chceli ísť rovno stáli, lenže vpredu bol autobus. A vedľa bol jeden odbočovací pruh a tie autá mali tiež zelenú. A ako tak prechádzam popred autobus, zrazu spoza neho si to šinie auto a už chcelo pokračovať ďalej, keď ma vtedy vodič zbadal. Aj ten musel rýchlo zabrzdiť. Ale aké auto to bolo. Žiadny Ford, GMC alebo Pontiac, ale krásny strieborný Cadillac. A v ňom sedel taký starý dedko. Tu bežne starí ľudia majú také štýlové autá, napríklad Jaguár, Ferrari alebo Cadillac. Tí už si to môžu dovoliť.
Ak prežijem ďalšie dni v zdraví, napíšem vám ďalšie postrehy, ktoré by ste určite mali vedieť. V piatok idem prvý raz do práce, tak uvidím, aká mŕtva prídem domov. Dovtedy sa majte pekne
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár