Čas letí

bola pesnička, ktorú som zdieľal dva roky do zadu na facebooku. Nemusíte mať radi Korn, nemusíte mať radi rock. JE to vec, ktorá aj napriek svojmu vyzneniu nemá s pôvodnou pesničkou dokopy nič. Možno aj preto ma oslovila. Nebolo to niečo, na čo som bol dovtedy zvyknutý. A s pesničkami z black metalu (lebo to tvorí väčšinu môjho playlistu) sa to vôbec nedá porovnať. A keď mi tak facebook vyhodil, že toto som zdielaľ pred dvoma rokmi, zdalo sa mi to ako včera.

To ale nebola jediná vec. Dnes som bol v krčme a mal tam oslavu jeden 50-tnik. Je to pekný vek, a ja mu blahoželám. Len som si uvedomil, že som prežil uŽ polovicu jeho života a posledné roky mi ubiehajú nejako skurvene rýchlo. Stredná skončila ako nič. Vysoká možno ešte o niečo skôr. A ja mám pocit, že môj život sa rúti do nejak veľkej trhliny a skurvene rýchlo.

Niekedy tak rozmýšlam - moji rodičia v mojich rokoch riešili už spoločné bývanie, lebo jeden potomok už bol na svete a druhý bol na ceste. Keď sa však pozriem na svoju perspektívu, až mi je z toho tak smutno na duši. 5 rokov som sa s nikým neviazal, lebo som si vravel, že sa musím dať do kopy s niekým, s kým to bude mať nejaký význam. A keď som takú dievčinu spoznal, sklamala ma tak, že som zase tam, kde som bol. Nemám chuť sa s nikým viazať. Ale dokedy? Dokedy ma to bude držať? Viem, že nemám veľa času. Viem, že aj doba už je nejaká taká pomalšia a ľudia uprednostňujú prácu a kariéru pred plnohodnotným vžtahom. Ale čím som starší, tým viac si uvedomujem, že kariéra nie je to, čo môj život dokˇáže naplniť. Nech ma akokoľvek napĺňa to, čomu sa venujem. Nikdy to nie je také zaujímave, ako zdieľať pocity, výlety, či spoločné chvíle s niekým, na kom mi záleží. O to viac ma serie, keď z toho čo mi dotyčná nahovorila s odstupom času vyjdú ako úplné bludy... ale tak to osud zariadil. Možno som si mal nájsť rovesníčku a o nie o 5 rokov mladšiu slečnu, ktorá ešte zrejme nevie, čo chce od života. Kde však nájsť rovesníčku, s podobnými záujami. Raz som tu videl fórum tu na birdzi, kde sa nejaký človek pýtal, ako sa má zozna´miť s niekým keď už nechodí doškoly. Je to jasné, tam to bolo vždy jednoduchšie. Každý rok prišiel niekto "nový". čo však po škole? Ja viem, existujú sociálne siete. Ale posledné dva rozy to boli väčšnou sociálne siate, cez ktoré som sa dostal do vzťahu. Aj keď možno nie priamo (ale vysvetlovať sa mi to nechce), lenže zistil som, že vzťahy na diaľku nie sú žiadna výhra, lenže keď sa pozdiriem na možnosti osobného zoznámenia zostávam celkom zaskočený. Nie som typ, ktorý by vyhladával diskotéky a keď sa pozriem na podniky, (a to nielen v mojom domovskom meste), zisťujem, že sa všetky, kde som zvykol chodiť postupne zatvárajú. Neviem, kde teraz tí mladí chodia, ale podľa mňa na diskotéke nádejnú partnerku na život neobjavím.

Možno si teraz vravíte, že aký význam to má s nadpisom, že som sa možno len stažoval na môj aktuálny život, ale ja by som rád videl vo svojom živote nejakú perspektívu na rodinný, spoločný život s niekým, kto by stál za to a keď som nebol schopný násť si niekoho vyhovujúceho za tých niekoľko rokov, a prihliadnuc na to koľko rokov mi ešte zostáva, s tými možnosťami ktoré som uviedol, mám taký pocit, že niečo sa s tým matrixom deje. Možno agent Smith vyhráva, ja neviem.... len mi je tak nejak na duši divne. Človek mieni, Pánboh mení sa vraví... gréci zase vraveli, že existencia Boha je vec temná a náš život príliš krátky na to, aby sme to vedeli potvrdiť alebo vyvrátiť. Smutné je ale, že ani našu budúcnosť nemáme tak celkom v rukách, a náš život je skurvene krátky na to, aby sme zistili to, že za čím sa ženieme, a čo od života chceme, či to stojí vôbec za našu námahu. Chcem Vám, a možno tak trochu aj sebe povedať – mali by sme si vážiť ten čas, ktorý žijeme. Mali by sme si vážiť momenty v živote, ktoré su neopakovateľné, lebo toho života máme skurvene málo a v istú dobu to začne tak rýchlo bežať, že si ani nestihneme možno všimňúť ako rýchlo čas uletí, a možno... pri vás nezostane nikto, kto by vám pripomenul, ako bol ten čas, ktorý ste strávili, aký bol proste pekný.... Ja len, veľa sily, odvahy a všetkým veľa energie, hlavne tým, čo čakali od života veľa, a nejako sa im to nevypĺňa.... Čas proste beží... carpe diem

 Úvaha

5 0 2 0 1

Komentuj

7 komentov k blogu