Zobudil sa Jano ráno na bzučanie muchy,
hneď si všimol neušlo mu, že má gágor suchý.
V pysku ako na Sahare, už len piesok chýba,
piť sa veru nevypláca, priznal - "je to chyba!"
Vodu vypil, smäd zahasil, pod duchnu zas vkĺzol.
Pomyslí si: "K blaženosti, už by si len vrzol."
Či to štastie? či náhoda? Pri srdci ho pichá,
pod tou duchnou veru, ešte ktosi dýcha.
Spomenul si zo včera na kráľovnú plesu,
prebehlo mu po rozume, jak sa k nemu nesú.
Odkryl paplón a zosinul, zbledol mu aj fúz.
Tá panička čo tam leží, no jak z panoptika hrúz.
Oči šikrmé, zuby krivé, jedna noha kratšia,
usmeje sa naňho, riekne: "Či ma bozkať ráčia?"
Alkohol je metla ľudstva, tak príslovie vraví
a Jano si veru včera povymetal prahy.
Srsti ako orangutan a pod nosom fúze,
avšak faldy dobre skryté. No v priesvitnej blúze.
"Daj mi božtek Janko milý, včera si bol super!"
a z Janíka vypadlo len: "Kúúúrva... to je prúser!"
Jano by aj išiel dáviť, ale už nie z chľastu.
Do hlavy mu nijak nešlo - "Prečo túto mrachtu?!"
Zaľúbene hľadí naňho, vraví: "treba zabiť nudu!"
"Ach čožeby, mladá pani, veď vás hľadať budú!"
Zbaviť sa tej strigi, o to sa on snaží,
keby išla domov, po tom Jano baží.
Nevedel už Jano jak ju vyhnať z domu,
prichodí mu tak jej capnúť, čo upadne v kómu..
A tak dlho neotáľal a musel jej tresnúť.
Z občianskeho vyčítal si, jej adresu presnú.
Naložil ju do motora, ako krumpľov vrecko,
cez chrbet mu len mráz prešiel - "Čo ak čaká decko?!"
Neotáľal vysadil ju, rovno napred dvere
zvrtol sa a hneď a zaraz do krčmy sa bere.
Stretol ho tam sused Števo, hned mu leje pitie,
ale Jano pálenôčku nechce ani vidieť.
"Kašlem ja na piatiku, nechcem ja už Vodku!
A ak by som predsa začal, tak len na dôchodku..."
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Inak, pripomenulo mi to túto pesničku