Podišiel som k okraju skaly a našiel som kamenný výčnelok, o ktorý som priviazal lano, ktoré som mal prehodené cez plece. Uistil som sa, že pod skalou v tej chvíli nikto nebol a hodil som druhý koniec lana dolu. Dvakrát som zaň trhol, potom som sa opatrne spustil dole. Nohami som sa odrážal od skaly, až som nakoniec dopadol na betónový povrch chodníku vedľa tenisového kurtu. Potiahol som za lano, takže sa uvoľnilo a spadlo mi k nohám. Zmotal som ho a schoval za kvetináč pri chodníku. Skrčil som sa a oprel sa chrbtom o ten istý kvetináč.
„Dopad čistý, infiltrácia hladká.“ šepol som do mikrofónu, ktorý som mal na golieri.
„Výborne, Hank.“ ozvalo sa mi v uchu. „Už len vezmi po čo si prišiel a padáme.“ „Akoby sa stalo.“ prikývol som, aj keď som vedel, že človek na druhej strane hovoru to nevidí. Presunul som sa spoza kvetináča k asi meter vysokej stene, ktorou bol obohnaný tenisový kurt a ľahol som si na brucho. Spoza rohu kurtu, ktorý bol odo mňa na odhad tak desať metrov, vykukla najprv hlaveň samopalu, potom hlava jeho majiteľa. Prešiel laserovým zameriavačom po kvetináčoch a po skalách za nimi, potom sa spokojne otočil a odkráčal. Začal som sa plaziť dopredu, až kým som sa nedostal k okraju steny. Do garážových dverí to neboli ani tri metre, ale celý priestor bol vysvietený ako cirkus a sledovaný ostreľovačmi. Zodvihol som sa na jedno koleno a stisol som gombík na uchu.
„Tommy, zvuk.“ zašepkal som a v uchu sa mi ozvalo súhlasné zamrmlanie. Pozrel som k oblohe – vysoko nad vilou krúžilo bez-pilotné lietadlo, skryté v tme noci.
„A je to.“ ozval sa Tommy a na streche vily sa ozval tichý zvuk – niečo medzi pískaním a žblnknutím vody. Vyzrel som spoza rohu – aj ostreľovači, aj muži so samopalmi otočili pohľady na strechu. Kotúľom som sa dostal ku dverám do garáže a vliezol som dnu. Hrala som rocková hudba a veľký chlap v tielku sa hrabal v kapote modrého Mustanga. Garáž bola tiež kompletne nasvietená, nevidel som žiadnu únikovú cestu, no muž mi bol otočený chrbtom. Vzal som do ruky nôž a potiahol som jeho koniec – vysunulo sa pol metra dlhé kevlarové lanko. Vyšiel som z úkrytu a smeroval k autu, keď vtom sa rádio na stole vyplo. Muž zaklial a otočil sa, no ja už som bol dávno schovaný za rohom stola. Počul som dunivé kroky, keď sa potácal ku stolu. Dvakrát udrel do rádia veľkou rukou a hudba sa znova zapla. Spokojne zavrčal a vrátil sa k práci na aute. Prišla moja chvíľa. Po čele mi stiekla kvapka potu, keď som stál za mužom. Nič nevedel, vôbec nič neočakával. Len mu odrazu niekto zakryl ústa rukou a obmotal okolo krku lanko, ktoré bolestivo ťahal dozadu. Bolo ťažké zabiť ho, nielen fyzicky, pretože bol raz taký veľký ako ja, ale aj psychicky. Paradox bol, že som vždy nenávidel tiché zabitia a omráčenia, pritom boli náplňou mojej práce. Keď sa telo zvalilo na zem, zhnusene som odfrkol a prešiel som okolo auta. Všimol som si, že je pod ním niečo ako tunel, alebo ventilačná šachta. „Chladiaca rúra.“ potvrdil moje myšlienky Tommy zo slúchadla. „Používa ju na chladenie toho žihadla. Sekundičku...“ ozvalo sa tiché cvaknutie. „Je to vypnuté presne na desať minút, pohni si.“ „Akoby sa stalo.“ zamrmlal som a vliezol som pod auto. Ovanul ma chladný vánok, no pod nohami som cítil ľadový kov. Tunel predo mnou bol úplne čierny. Stiahol som si z čela nočné videnie a svet naokolo zozelenel. Na konci rúry bola zákruta doprava. Prikrčene som liezol dopredu, dával som pozor, aby som nenašľapoval príliš nahlas.
„Ústi to v šope, ktorá je prakticky hneď vedľa vchodu do domu.“ osvetľoval mi situáciu Tommy. „Samozrejme nepôjdeš hlavným vchodom, ale ak dobre vidím, po odkvape sa dostaneš na balkón. Je tam jeden ostreľovač, tak potom pozor.“ Na konci chodby som sa musel vytiahnuť späť na povrch, Malý kumbál ´bol plný harabúrd, od bicyklov, cez kosačky, až po zbrane. Všetko špičková kvalita, ako inak. Pristúpil som ku dverám a jemne som potiahol za kľuku. Otvoril som ich a prikrčene som vyšiel na menšie nádvorie, ktoré bolo pod balkónom. Od sekcie s garážou a bazénom bolo oddelené ďalšími dverami. Pri stene sa týčil hnedý odkvap, ktorý bol pevne priskrutkovaný k stene. „Čisto, choď hore.“ uistil ma Tommy, tak som začal liezť. Topánky mali priľnavé chodidlá, výborná vecička. Z každého záťahu ma bolelo ľavé rameno, ktoré som si udrel pri predošlej misií v Mjanmarsku. Nakoniec som však vyliezol hore a preliezol cez zábradlie práve vtedy, keď sa k nemu otočil ostreľovač. Niečo na mňa po španielsky zhúkol a zodvihol pušku, no ja som sa naňho hodil a odrazil mu ruku od spúšte, aby nespustil poplach. Chytil som ho za zápästie a kopol mu do kolena, vlastnou päsťou mu vrazil do bradu, chytil ho za spánky a udrel ho temenom o zábradlie. Telo sa mi zosunulo k nohám a zostalo ticho. Nechal som ho tam, presunul som sa ku skleným dverám, ktoré som ticho odsunul a vošiel do bytu.
Zvláštne smrdel. Juhoamerické vily vždy zvláštne smrdeli. Tabak, ženy, alkohol, krvavé peniaze. Všetko možné. „Hank, cieľ je práve uňho v spálni a podľa tepelných senzorov je tam sám. Ak to vezmeš cez zábradlie do obývačky pod tebou, sú to prvé dvere naľavo v tej veľkej chodbe. Vidím tam zopár strážnych, no to by nemal byť problém.“ počul som Tommyho uštipačný tón a vypol som slúchadlo. Vedel som všetko, čo som potreboval. Dom bol ponorený v šere, zasvietené boli len svetlá na záhrade. Kráčal som pri stene, keď sa spredo mňa ozvali kroky. Vystrel som sa a oprel sa chrbtom o stenu, oblek pomaly zmenil farbu z čiernej na béžovú. Ani nie o tri sekundy okolo mňa prešiel strážnik. Nevšimol si ma. Počkal som, kým zašiel za roh a podišiel som k zábradliu nad obývačkou. Preliezol som ho a spustil som dolu nohy. Všade bolo ticho, tak som sa pustil – ticho som dopadol medzi gauč a kreslo, okamžite som sa prikrčil za operadlo kresla a prebehol som zrakom po okolí. V ruke som mal už dávno pištoľ, len pre istotu. Nikde nikto. Prikrčene som kráčal chodbou do spálne, keď sa na druhej strane zjavila postava. Nemal som sa kam skryť, bol to otvorený priestor, no kým stihol muž zareagovať, ozvalo sa tiché šťuknutie a hlavou mu preletela guľka. Zvalil sa na brucho a zostal ležať v strede chodby. Odtiahol by som ho, lenže jeho pád už určite niekoho upozornil, že sa niečo stalo, takže to nemalo zmysel. Jednoducho som otvoril dvere do spálne a potichu vošiel dnu.
Môj cieľ – priekupník drog a bieleho mäsa Alvares Torquato – sedel za notebookom v rohu miestnosti, otočený ku mne chrbtom. Zavrel som dvere a potichu som ich zablokoval stoličkou, ktorá vedľa nič stála. Potom som posmešne zahvízdal.
„Čo...?“ začal Torquato a otočil sa, no keď ma zbadal, spadol aj so stoličkou na chrbát. „Nie, nie...nie, nechajte ma!“ prosil a dvíhal si k hlave ruky v obrannom geste. Podišiel som k nemu, no vtedy prestal smokliť, kopol ma do kolena a postavil sa, že sa dá na útek. Bol to hnusný trik, ten chlap sa mi každou minútou páčil menej. Našťastie netrafil presne koleno, kopol ma do stehna, takže som ho otočkou chytil za zápästie, podkopol mu nohu keď bežal a tresol ho tvárou o zem. Kľakol som mu na chrbát a zaryl mu koleno do chrbtice, jednu ruku mu skrútil a zlomil v lakti, druhú som mu držal pri tele. „Čo chcete?!“ soptil a snažil sa ma kopnúť, no nešlo mu to. „Mená.“ zatiahol som potichu. „Za posledný mesiac sa udiali už tri útoky na americké veľvyslanectvá.“ „To viem.“ odfrkol. „Myslíš si, že sa k tomu priznám?“ „Nie, si príliš hlúpy, aby si niečo také vymyslel. Ale dodávaš im zbrane. Tak znova – tie mená.“ na pravej ruke som mu spravil druhú zlomeninu, tentoraz vretenná kosť.
„Dobre, dobre!“ skríkol na mňa. „Sú dvaja, vôbec som nevedel o čo im išlo, dobre?! Pýtali si vojakov, tak som im ich dal, to predsa robím!“ „Tie mená.“ zavrčal som varovne. „Preboha...Daniel Lloyd a Gabriel Gibbs!“ zrúkol a zhlboka vydýchol. „Vidíš, ani to nebolelo.“ usmial som sa a udrel mu hlavu o zem, takže odpadol. Postavil som sa, oprášil si ruky a znova zapol mikrofón. „Tommy, trasa von a rýchlo.“
„Už ho nevypínaj!“ zahučal na mňa najprv, potom sa trocha upokojil. „Vyjdeš z miestnosti, pôjdeš doľava, cez tú veľkú miestnosť, preraz okno, preskoč plot a skoč dole. Harry tam bude o tri minúty.“ „Idem na to.“ dohovoril som, práve keď niekto zvonka udrel na dvere. Dlho im to teda trvalo... Vytiahol som spoza opasku dymovnicu a pripol ju ku dverám. Potom som odsunul stoličku a pripravil sa. V jednej ruky som držal nôž, v druhej zbraň. Stiahol som si na tvár kuklu. Ďalší úder dvere vyrazil, no zároveň odistil dymovnicu. Spadla na zem a vybuchla, miestnosť aj chodba vonku sa zaplnili hustým dymom. Do miestnosti vbehli traja muži, ja som sa rozbehol proti nim. Jedného som odsotil plecom, druhému za behu vrazil nôž do stehna, tretieho vytlačil z miestnosti a v dyme ho udrel chrbtom o stenu. Rozbehol som sa doľava, vybehol som z dymu. Predo mnou bola ďalšia obývačka, už osvietená. Hodil som sa cez konferenčný stolík a zošuchol z neho všetky veci, bez rozmyslu som utekal ďalej. Za nohy mi už dopadali guľky samopalov, ktoré strieľali z vrchného poschodia. Zodvihol som zbraň a dvakrát som vystrelil na sklo predo mnou, až kým sa na ňom nevytvorila pavučina trhlín. Sklonil som hlavu a vrhol som sa doň ramenom, prerazil som ho a padol do kotúľu. Hneď som sa postavil a utekal cez dva metre široký chodník. Začul som, aký mi za pätami štekajú zbrane, niektoré guľky zasiahli aj betónový múrik predo mnou. Vyskočil som naň a hodil sa dopredu, vo vzduchu som sa otočil tvárou k vile a poslal zopár guliek strážnikom, ktorý kropili okolie olovom. Potom mi vila zmizla z dohľadu, vystriedala ju holá skala, ktorá sa mi mihala pred očami ohromnou rýchlosťou. Vystrel som nohy a skrížil ruky na hrudi. Dopadol som do vody, rovno vedľa rýchlostného člnu, z ktorého už trčal rebrík. Keď som sa vynoril, chytili ma za ramená mocné ruky a vytiahli na palubu. Do tváre sa mi usmieval dvojmetrový brit s holou hlavou a potetovaným krkom.
„Vďaka, Harry.“ potľapkal som ho po pleci, keď som sa postavil. „Za málo.“ zasmial sa a pridal plyn, potom vypol svetlá. Loď sa kĺzala po vode skoro nehlučne. „Máme, čo sme chceli?“ „Iste.“ prikývol som a stlačil som mikrofón. „Tommy, prejdi databázu pre mená Lloyd a Gibbs.“
Napínavý príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
1
spixik
16. 3.marca 2014 19:49
A tu nebude Abbak, chixuli, Roy, Abigail, Lia, Dingo?
Napíš svoj komentár