Kam som sa podela

Ahoj B. Už som tu neraz dostala otázku, že ako sa mi darí a kam som sa vytratila. Tak mi teda napadlo, že vám napíšem taký pekný blog že prečo sem už nechodím atak. Viete, if anybody cares, alebo len tak pre vlastné potešenie.
Tak. Však si asi spomínate na moje večne zatúľané topánky a (ne)konečné výlety, ktoré boli mojou definíciou. Tak som skoro zavýletovala ďaleko od domova na dobu neurčitú. No ešte pred tým som sa ocitla na koncerte mojej drahej Pary a zrazu som sa pri "cestujem skromne, celý svet vo mne" úplne, ale fakt že úplne rozrevala. Bol to šťastný plač, jeden z najšťastnejších aké som za posledných 24 rokov zažila. V tom momente mi všetko v hlave do seba zapadlo a pred očami mi preblesla predstava života, ktorý chcem naštartovať. Tu a teraz. a nechcem sa už nikam zatúlať a pred nikým utekať a báť sa a spôsobovať svojimi únikmi bolesť. Tak som si predsa tú letenku pár dní na to nekúpila. Začala som hľadať prácu. A tak som si ju teda našla, alebo lepšie povedané, ona si našla mňa. Dokonca to ani netrvalo dlho a dokonca som zostala v odbore, o ktorom mi bolo neustále zdôrazňované, ako sa v tejto brandži isto nezamestnám, pretože každý rok pribudne presne milión ďalších absolventov. Radosť. I napriek minimu reálnej praxe som tam rešpektovaná a prijímaná. A to, čo robím ma napĺňa niečim krásnym. Keď mi ľudia ďakujú. A ja ďakujem im.


Vtedy v lete, stala sa mi krásna vec. Všetky moje malé strachy z toho, že asi proste nedospejem do štádia, kedy sa nebudem všemožne vyhýbať prirodzenému smerovaniu života k usadeniu a rodinnému spolužitiu a bude zo mňa tulák, sa vytratili.  Rovnako ako všetky ostatné strachy "čo keď?". Ono tie strachy našťastie neboli nejaké veľké, veci som brala tak ako boli a tak ako sa diali, no vždy to bolo bez predstavy, ako by som to chcela či nechcela. Teraz sa mi stali v duši úplne iné kúzla, ako sa vo mne zvykli diať. Niežeby nebolo každé kúzlo iné a úžasné, no viete, niektoré sa proste podobajú. Toto sa nepodobalo. Toto zrazu spôsobilo, že už nie som nespokojná, keď strávim večer doma, alebo keď cez víkend neprejdem dva lesy alebo nezažijem nejaké superadrenalínovéžúžo. Toto kúzlo spôsobilo, že sa už v stredu teším, ako v sobotu spravím pre mojich drahých koláč, že každé ráno s radosťou vstanem o piatej a ďakujem za nový deň (aj keď viem, že sa najbližších 15 hodín nezastavím), že som naplnená spokojnosťou keď môžem stráviť čas s mojimi milovanými aj bez hociakej špeciálnej príležitosti (pretože zrazu každá hodinka, ktorú strávim s rodičmi, bratom alebo niekoľkými spriaznenými dušami sú špeciálne), ale proste len tak, na gauči pri krbe alebo zahrabaní v posteli. 

Poviem vám, neprejde deň bez pomyslenia na to, ako mi je dobre. Podarilo sa mi zapadnúť do bežného života a zároveň sa v ňom necítiť uväznená a znudená stereotypom, naopak každá jedna činnosť ma robí ešte šťastnejším a vďačnejším tvorom. Asi to tak vyzerá, že som dospela. No pokorne si dovolím tvrdiť, že som nezabudla na malú Paulínku, neposedné dieťa, moje myšlienky sú stále hravé, no zároveň sa naučili byť i zodpovedné a smelé. Kráčať s cieľom sa mi páči omnoho viac ako kráčať s niekoľkými cieľmi nevedno, za ktorým chcem ísť skôr. Tak teraz už skutočne cestujem len skromne, pretože celý svet je vo mne.



s láskou
vaše motýľča

 Blog

23 0 0 0 5

Komentuj

6 komentov k blogu