Starneme. Začínam to cítiť. Už len minimálne v tom, že rozumiem týmto klišé, čo nikdy nebola moja silná stránka. Teda, aby bolo jasné, nemám problém s časom ako niektoré človečiny, ktoré v 18 rokoch plačú _som stará, už ma nič neprekvapí_. Cítim sa stále rovnako mlado a skvele, možno ešte lepšie ako keď som mala tých osemnásť, no akosi mám obavy o svoje okolie, bez (alebo s?) ktorým neviem pohnúť.
S kamoškami sme si dávali násťročné predsavzatia v podobe slov _nikdy nebudem ako unáhlení a večne zaneprázdnení dospeláci_ a poctivo ich zvýrazňovali užívaním mladosti pochabosti, no akosi sme zabudli. Áno jasné, sama som zistila, že postupne prichádza život, ktorý nevie spomaliť a čas treba starostlivo plánovať, no skutočne treba zanedbávať čas užitočný pre seba?
Svety vedia aké túľavé topánky mi boli nadelené. Doma neobsedím, no paradoxne som ostala študovať vo svojom meste. Tým pádom chcem každú voľnú chvíľu stráviť inde, hocikde-všade. No akosi...
zisťujem, že mám plno kamošiek, s ktorými môžem ísť na kávu, mám kamošku, ktorá potrebuje človeka čo ju vypočuje, mám priateľa ktorý rád sľubuje, no kde mám sakra niekoho, kto so mnou pôjde aj na kraj sveta? Alebo aspoň na výlet alebo na koncert alebo hocikam? Pred pár rokmi som mala takých ľudí niekoľko (tie časy boli bezpochyby najlepšie), zrazu občas prichytím svoje myšlienky zablúdené v plánoch, kde som na konci sveta-sama. Nie že by mi samota prekážala, no niektoré situácie si proste vyžadujú niekoho, kto je ochotný (nielen) povedať _idem/ideš_ a plánovať alebo neplánovať a proste ísť.
Lenže na také veci máme my ľudia už asi plné diáre, veľa práce a málo peňazí. Alebo málo vôle?
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
2
jj, treba viac yesmanov do života. Začína to v každom z nás slovami "nechce sa mi" a ak nepríde následne "chce sa mi, aj keď sa mi nechce", lebo druhý vkladá do mňa dôveru, dáva mi určitú hodnotu, keď sa mi ozval a žiada ma o svoj osobný čas...a nakoniec to aj tak zakaždým skončí tak, že človek takmer nikdy neľutuje, že prekonal svoje "nechce sa mi"
3
presne toto! tiež mám v pláne asi tisíc výletov a nikomu z môjho okolia sa nechce
5
@alysia teba volám už dva roky a kde sme za ten čas boli? a čo potrebuješ plánovať? spontánne výlety sú najlepšie + stačí teda, že si vyberieme miesto a spôsob ako sa tam dostaneme, to je otázka pár sekúnd!
6
@tangerina nemám pocit, že by si ma až tak často niekam volala
čo potrebujem plánovať? hovno vieš čo ty máš niekedy také otázky
ako chceš spraviť spontánny výlet, keď som v inej krajine?
čo potrebujem plánovať? hovno vieš čo ty máš niekedy také otázky
ako chceš spraviť spontánny výlet, keď som v inej krajine?
7
a prečo nejdeš na ten kraj sveta sama? aspoň sa nebudeš musieť robiť záväzné kompromisy.
8
@alysia no nevolám ťa už, bo nemám chuť furt počúvať nejaké výhovorky (ktoré som počúvala vždy keď som ťa volala), a ako napr. toto: "som v inej krajine" ....tak by sme urobili výlet v inej krajine, ja totiž nemám problém prísť za tebou no...
a už jej tu nespamujme!
a už jej tu nespamujme!
9
@tangerina a ja som ti tiež nikdy nehovorila, že by si mohla dojsť kuknúť do Brna že?
to je úplne jedno proste, šak čo výhovorka, že nemám čas lebo som v práci, aelbo že som chudobny student je slabá výhovorka
to je úplne jedno proste, šak čo výhovorka, že nemám čas lebo som v práci, aelbo že som chudobny student je slabá výhovorka
Napíš svoj komentár
ten kraj sveta asi väčšinou naozaj bude brdzený všelijakými tými dospelými povinnosťami :/