Všetko je presne tak, ako má byť

(Priznám sa, že k týmto slovám som sa odhodlávala už dlho, finálnym nakopnutím bol jeden status práve tu, birdz. Napísala som o tom už veľa (ne)básní, no poézia je príliš skrytá, krehká a mnohoznačná na to, aby som do nej dokázala vložiť všetko, čo nosím v srdci. Alebo hádam aspoň časť.)

Tak. Vraj sa veci nedejú tak, ako sa majú. Prečo si to myslíš, človek? Dobre. Nejdem sa hrať na všechápajúceho omnipotentného mnícha, tiež som si prešla dlhým obdobím, kedy som bola presvedčená o tom, že keď sa veci nedejú podľa mojich predstáv, tak sa jednoducho dejú inak ako sa majú. Ale prečo?? Kto nám kedy povedal, že len to, čo chceme je to, čo sa má diať? Že len to, čo nás robí šťastnými je to správne? Povedz, kam by sme sa dostali v živote, ak by sme prežívali len šťastie, nebolo by to taktrochu.. povrchné šťastie? Dokázali by sme cítiť skutočné šťastie a radosť, keby to bol jediný pocit, ktorý sme v živote okúsili? Končím s otáznikmi, toť idem napísať kúsok svojho názoru a odhaliť pár smietok svojho života, seba.



Niektorí ľudia si myslia, že som "len" akási slniečkarka stromčekárka a ktovieaké pomenovania, že som dieťa šťasteny, lebo veľa píšem/rozprávam o tom, čo je šťastie a o tom, aký je život krásne dokonalý, jednoducho že sa mi ľahko žije v tomto živote. Pravdupovediac, opak je pravdou. S pokornou vďakou priznávam, že patrím k najšťastnejším ľuďom, pretože som zdravá a mám všetko a všetkých, ktorých k životu potrebujem, som schopná robiť to, čo ma napĺňa. No cesta k tomuto uvedomeniu bola kostrbatá, veľakrát mi v živote tak natieklo do topánok, že som sa takmer utopila a ono ešte stále mi do nich občas zateká.




No čo mi bráni v tom, aby som každú prekážku pretvorila na výzvu a šancu k zdokonaleniu? Jedine ak ja sama. Tam medzi kopcami som pred stovkami dní našla túto silu a uvedomenie, že nie cieľ, ale cesta je šťastie. Nie dosiahnutie, no prekonávanie a hlavne prijímanie okolností/seba je šťastie. Nedovolím si tvrdiť, že už som našla dôvod na všetko ťažké, čo sa mi v živote udialo, no s pokojným svedomím môžem povedať, že sa mi to podarilo pri veľmi veľa veciach. Že väčšina nezdarov ma dostala tam, kde som teraz. V prijatí a šťastí, v ktorom si môžem dovoliť občas aj zasmútiť, no nie pochybovať o tom, či sa veci dejú tak ako sa majú. Pretože oni tie veci vedia, ako (a prečo) sa majú diať, je len otázka času, kedy na to prídeme my sami.

 Blog

8 0 0 0 5

Komentuj

9 komentov k blogu