Domov. Väčšina ľudí sa asi teší domov, vracia sa k svojim zabehnutým zvykom, trávi čas s rodinou, s priateľmi. Aj ja som zvykol to všetko. Teda hlavne som trávil čas s jedným priateľom. Heh, áno trávil. Kým si nenašiel lepšieho priateľa.
O čo mi ide? Neviem, proste ma chytil nejaký ten zármutok nad minulosťou. Zamýšľal som sa nad tým, na čo sa vlastne teším, keď prídem domov. Predtým? Na priateľa. Teraz? Maximálne tak na domácu stravu.
Prečo vlastne nerád chodím domov? Už viem. Lebo ako stereotypný človek si stále neviem zvyknúť na ten nový stereotyp, lebo teplá strava ma nezahreje toľko, ako láska...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mix
11. 4.apríla 2013 01:34
Možno to z mojich úst vyznie ako prázdne reči, ale viem o čom hovoríš. Je to ten istý syndróm rozpoltenej domácnosti,ako máva každý študent. Jedného dňa, po tom čo ideš na výšku zistíš, že sa ti viac páči tá posteľ na internáte, než tá ktorú máš doma. A že tí priatelia, ktorý pre teba tak veľa znamenali na strednej škole, majú teraz úplne iné životy a majú nulový podiel na tvojom živote, dokonca sa tak aj správajú. Život je asi len recyklásia, aspoň pre mňa je. Musíš si proste nájsť nových priateľov a ostať len s tými, ktorý prejavia záujem sa s tebou naďalej vídať. A taktrochu sa to dá aplikovať aj na domácnosť. Áno, tvoja posteľ a skriňa je niekde mimo školu a internát. Ale tvoj život to si ty a ten pohľad, čo vidí tvoje ruky. Nie predmety,alebo ľudia. Len ty a tvoje chovanie. A domov je to, čo si zvolíš, nie to kde sa presťahuješ, alebo narodíš.
Napíš svoj komentár