Okraj mesta je štvrť hipsterov, ako to priateľka nazvala. Tichšia oblasť s malými obchodíkmi, krásnymi domami, dobrými školami, nízkou kriminalitou a plážou v záhrade. Avšak pláž tu nie je taká, akú možno poznáte z Bulharska či Chorvátska. Je pravda, že je vysypaná žltým jemným pieskom no teplota 8. augusta nestúpne nad 20°C a tak to nie je práve vhodné miesto na opaľovanie a kúpanie, ale piesok je piesok a ten výhľad stojí za to.
Keď dorazíme na pláž je odliv a je to teda vidno, voda je vzdialená a pláž mokrá, kráčame smerom k otvorenej vode, aby sme zistili, že má teplotu vyvolávajúcu pocit, že sa snáď prilieva priamo z polárneho kruhu. Priateľkina kolegyňa povedala, že voda je tu príjemná, budem predpokladať, že má za kolegyňu Inuita alebo obyvateľku Novosibirsku. Piesok je tu zvláštne ostrý, plný zlomených mušlí, lietajúcich mačiek (čajok) a detí, ktoré majú na sebe úplné minimum oblečenia. Nepochopiteľné. V mikine mám čo robiť, aby som si udržal prijateľnú teplotu tela. Tieto deti sú zrejme z iného cesta, plavky aké u nás deti nosia na kúpaliskách v 30 stupňových teplotách, špinavé od morskej vody a piesku, žiadne prejavy nadmernej straty tepla. Okolo prebehne čierna verzia kokeršpaniela naháňajúca jednu z množstva okrídlených mačiek.
Nájdeme si svoj kúsok piesku a rozložíme náš piknik. Zeleninový šalát dochutený vetrom zvíreným pieskom, teplý čaj z termosky a nohy v mokrom piesku. Slnko nesvieti, vietor sa vyžíva v dochucovaní nášho pikniku, piesok vo vlasoch a rozhovor na tému akupresúry a internej medicíny. Je tu zvláštny ruch, taký ktorý je okolo ale nijako nezasahuje do nášho pikniku ani rozhovoru. Jeden z malých anglických živlov predvedie perfektné mlynské koleso a moja priateľka sa nenechá zahanbiť ukážkou jej gymnastických schopností. Len sa kľudne pozerajte, je na čo. Tento plážový ruch relaxuje na všetkých úrovniach.
Domov pôjdeme pešo, nemalo by to byť viac ako hodina a niečo. Oprášime nohy, navláčime si pláž do topánok, zo zeleného odparkovaného starožitného citroena si vypýtame long back coffee a zahneme prvou uličkou do malebného Porto Bella. Kráčame len chvíľu, keď objavíme malý obchod, taký čo je otvorený aj o piatej v sobotu poobede, kde sa predávajú všetky veci s prídavným menom organic. Zastavíme sa na moment a obdivujeme, čo všetko teda organické skutočne môže byť a máme možnosť uvedomiť si, ako sa na Slovensku obháňa týmto výrazom a vždy sa aj spája s navýšením ceny minimálne o 50%. To tu teda pravidlom nie je. Organické mlieko, nech je to už čokoľvek, tak isto ako maslo a syr stojí skoro rovnako ako to, čo v našom svete nie je organické, nech to už znamená taktiež čokoľvek.
Keďže sme kráčali ešte len pár minút, máme ich ešte veľa pred sebou, oblaky ako vždy nad nami, vchádzame do parku s názvom Holyrood. Na strane chodníka sa objavia schody, na ktorých koniec nevidíme a tak samozrejme musíme zistiť kam vedú. Objaví sa pred nami jazierko veľkosti námestia stredne veľkého mesta s názvom Duddingston Loch, ktoré nesie označenie „wilf life area“. Sme už vlastne blízko centra a preto ma prekvapí, že nachádzame miesto ako toto. Ani živej duše len jazero a všetky jeho súčasti, hladina pokrytá leknami, husi a kačky a pred nami cupitajúci zajac. Škoda len tých odpadkov. Doma sa pozastavíme nad obalom z cukríkov v Slovenskom raji, tu sa nikto nepozastavuje nad znečistením relatívne vysokého stupňa v oblasti označenej ako rezervácia. Hlad nás vyháňa z tejto nádhery a my poslúchame, z parku vyskočíme na chodník popri ceste a každých sto metrov pribúda okoloidúcich. O pár minút sme v tom istom, plnom, festivalom žijúcom Edinburgu. Such a nice place.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár