Kroniky Lovca druhej smrti Part.2:Mŕtvy cintorín

Opieral sa o niečo, čo bolo hrobom tak, pred sto rokmi.
Vlastne všade okolo neho boli pozostatky hrobov.Starý cintorín, ktorý sa už nepoužíva,lebo všetci v tejto malej dedine Darok od ktorej je Starý cintorín vzdialený desať kilometrov po lesnej ceste, vraveli, že tu v noci ľudí odchytávajú rusalky.Tie rusalky mu pripadali od začiatku ako obyčajná dedinská báchorka a stále viac sa mu to potvrdzovalo.Na okraji Starého cintorína bola stará hrobárska chajda čo sa nepoužíva už 50 rokov a zrazu v nej svieti lampáš.Vedel že je to ten nekromant, ktorí mu pred pár dňami zavaril na okraji dediny!Mal od začiatku vedieť že to bude ten hrobár, ktorý začal robiť hrobára pred dvoma rokmi, keď sa vrátil z kňiežacieho mesta Korinth do malej rodnej dediny Darok.Ibaže mladý hrobár študoval, ako si zistil v Korinthe na univerzite pre mágov.A zistil si že aj ju doštudoval, aj keď rodičom povedal že nie.A tam v starých knižniciach Korinthskej univerzity prenikol k zakázaným zložkám Nekromanci.Aspoň to sa domnieval.Nemohlo to byť inak.Mlady chlapec odíde z rodnej dediny do mesta študovať a vráti sa za 5 rokov, že ho štúdium nenadchlo a chce byt hrobár!Vôbec to nedáva zmysel...jedine keby mladík šiel robiť hrobára nielen pre sympatie k práci s lopatou.Mal to tušiť už skôr.Ale je to už jedno,lebo ho aj tak už má.Je v tej chajde a netuší že je tu tiež.Zrazu ho napadla myšlienka, ktorá ho nenapadla už strašne dlho...myšlienka na Marion.Prešiel už rok od jej smrti a on stále žil a ničil upírov, strigy, vlkolakov a inú háveď a veľa krát prežil iba kôli myšlienke na ňu,ale po jej smrti už tam nebola ani štipka lásky.Už len číra nenávisť, ktorú obracal proti tým nadprirodzene silným a rýchlim protivníkom, ktorým prvá smrť nepriniesla pokoj.Na to tu bol on.Lovec druhej smrti.On zabíja iba druhý krát a definitívne.
Zrazu ako spomínal na Marion mu to došlo!Ako mohol byt tak neopatrný!Nekromant prichystal takú okatú pascu a určite o nom už dávno vie.Ale sotva ho to napadlo začali sa hýbať prvé hroby a z chajdy bolo počuť čo raz hlasnejšie mumlanie.Vedel že je v pasci!Bol sám uprostred starého veľkého cintorína a z každého hrobu okolo bolo počuť pohyb živých mŕtvol.Mladý hrobár alias nekroman ho nachytal ako malého chlapca a ešte aj na svojom území s armádou storočných mŕtvol.Z hrobu vedľa neho zrazu vyrazilo zo zeme kostnatá dlaň obalená zhnitým mäsom.Potlačil paniku a zachoval kľud.Vedel že už neutečie...nemá kde.Zo všetkých strán boli počuť šuchotavé kroky a zvuky mŕtvych, ktorý prišli medzi živých.Postavil sa...vyprázdnil myseľ a zabalil ju nacvičenou metódou proti strachu a panike...presne ako ho to učil Khru.Khru...tak by sa mu teraz zišla jeho pomoc,ale vedel že je tu iba sám.Rýchlo si vyhliadol miesto kde sa bude dať najlepšie brániť proti armáde mŕtvol...bolo to miesto v priemere dva metre medzi dvoma nižšími hrobmi,kde zabranú tie dva hroby prístup ,ale on bude mať dostatok miesta na rozmach zo svojími striebornými ostnatými guľami na reťaziach zakončené dlhou rúčkou z ebenového dreva obalené čiernou matnou kožou z čiernej nemŕtvej kobry.
On sám svoje zbrane volal pravá druhá smrť a ľavá druhá smrť.Postavil sa na vybrané strategické miesto...zložil si dole plášť aby mu nezavadzal v boji proti väčšine.cez hrudník mal zapnutý opasok so štyrmi striebornými dýkami na vrhanie.Pod každou pazuchou jedna strieborná vrhacia sekera a za hrubým opaskom jeho pár strieborných druhých smrtí.Zo zadu cez kríže mal opásaný krátky zahnutý meč tak tiež zo striebra.Zaujal postoj na predom vybranom strategickom mieste.Mŕtvy sa blížili z každej strany.V chajde za oknom bolo vidno obrys tmavej postavy...už nemumlal...bolo počuť tichý a zlovestný smiech.Chajda bola moc ďaleko na to aby tam dohodil vrhaciu dýku.Preto si odopol chyty na obidvoch púzdrach na vrhacie sekery...zameral na ľavú aj pravú stranu...hneď z vytasenia vrhol obe sekery oboma smermi.Pozeral sa stále pred seba...nemusel sa pozerať...vedel že zasiahol a to nie len kôli tomu že do davu mŕtvol je ľahké sa trafiť.Vedel že dvaja mŕtvi z tej masy už mu problémy robiť nebudú.Urobil isté a rýchle pohyby oboma rukami a dve malé strieborné gule na reťaziach viseli vo vzduchu.Mŕtvy už boli šesť metrov od neho.V chajde zaznel hysterický škodoradostný smiech dospievajúceho chlapca, tak až ho striaslo.Pevne zovrel rúčky svojich zbraní, zavrel oči a sústredil sa...potlačil strach...myšlienka na Marion...nenávisť.
Otvoril oči, ktoré mu okamžite zasvietil svetlomodrým svetlom a nacvičené a po ťažkých treningoch aj bezbolestne uvoľnil energiu do rúk.Ľavá a pravá druhá smrť sa dali do pohybu.Nočným vetrom bolo počuť zasvišťanie a následne drtivý zvuk praskajúcich lebiek,chrbtíc,kľúčnych kostí a stavcov.Hýbal sa ako tanečník...tanečník ktorý rozsieva smrť...druhú a definitívnu smrť svojimi striebornými remdihmy.Držal si ich na vzdialenosť zhruba štyroch metroch, tam každé úsilie mŕtvych ukončili strieborné čmuhy.zrazu ich začalo byť všade až moc.Tak silný pocit Prítomnosti mŕtvych ešte nezažil!Zdvojnásobil svoje úsilie, ale aj tak za chvíľu kde spravil medzeru zaplnili dalsí dvaja.Už bol nútení aj odkopávať so svojími špecialne upravenými ťažkými čižmami,ktoré mali na na celej podrážke malé strieborné ostne neviditeľné volným okom.Zrazu sa mu ľavý remdih zamotal reťazou do viacerých mŕtvol a rúčka mu vyletela z ruky...odkopol najbližšieho...chytil pravý remdih obojruč a roztočil...desať najbližších hláv vybuchlo v jeho vražednej piruete.Z hrobárskej chajdy sa už ozýval hystericko-šialený smiech.Už boli od neho z každej strany na vzdialenosť vystretej ruky.Zrazu sa mu zrodil v hlave šialený plán.Úspešnosť tohto plánu odhadoval na minimum, lebo uprostred tejto armády mŕtvol ma asi takú pravdepodobnosť na prežitie ako krigeľ piva na Oktoberfeste,ale bol to jediný plán, ktorý mu vedel zachrániť život a všetko ukončiť.Preto pustil remdih...odrazil sa od náhrobného kameňa jednou nohou, druhou nohou dokročil na rameno najbližšieho mŕtveho a uvoľnil všetku zbytnú energiu do skoku...vedel že musí letieť čo najďalej, lebo chajda bola od neho vzdialená,tak päťdesiat metrov.Odrazil sa...letel vysoko a aj ďaleko, ale vedel že nedoskočí až k chajde...to ani nepotreboval...potreboval byť presný.Iba na tom záležala úspešnosť celej samovražednej akcie.Keď letel už dvadsať metrov cítil že padá rovno do masy mŕtvych.ešte počas skoku dal ruku na rúčku vrhacej dýky.Tesne pred tým ako sa ponoril do mäsožravého davu nemŕtvych vrhol dýku smerom do obrysu v okne na chajde.Vedel že na úspešnosti tohto hodu závisí osud jeho ako aj osud obyvateľov dediny Darok a aj okolitých dedín.Tesne pred dopadom sa ako keby zastavil čas, ale hneď potom dopadol medzi mŕtve peklo a ani nevidel či zasiahol.Vedel že aj keby zasiahol,tak nekroman nemusí zomrieť hneď a že ho v tom prípade stihnú roztrhať a rozožrať.Hneď ako dopadol sa na neho vrhli zo všetkých strán.Nemal čas sa ani kryť, len sa zabalil do klbka a znášal rany drápamy a zubamy a keď už od bolesti ani nevidel a strácal vedomie započul to predsmrtné chrčanie,ale nie živej mŕtvoly, ale človeka a vedel presne kto to je.Tesne pred tým ako padol do temnoty sa usmial, lebo už necítil skoro žiadnu prítomnosť.
Prebral sa v úplnej tme a celý stuhnutý.Prítomnosť už necítil žiadnu.Chcel sa pohnúť,ale niečo strašne ťažké mu v tom bránilo.Vyčistil myseľ a spomenul si na posledné udalosti pred bezvedomím a spomenul si na všetko a došlo mu že je pochovaný pod mŕtvolami čo ho napadli.Takže sa predsa len trafil do toho mladého zmetka.Strašne mu odľahlo.Tým že mladého nekromanta zabil prerušil magické spojenie medzi ním a jeho nemŕtvou armádou s cintorína.Po pätnástich minútach sa vyhrabal z definitívne mŕtvej masy.zistil že už je krásny jesenný deň a oči si chvíľu museli zvykať na denné svetlo.Pozbieral si všetky zbrane po Starom cintoríne plnom mŕtvol rozhádzaných všade kam oko dohliadlo.Potom zamieril k chajde.Našiel tam presne to čo čakal...mladého hrobára v tmavom rúchu a dýku ktorá mu trčala z hrdla.Po lepšej prehliadke našiel aj tri knihy o zakázanej nekromancii za čo bolo v kniežactve najviššý trest mučenia.Knihy spálil aj s celým cintorínom aj chajdou.Chvíľu zachmurený pozoroval ako plamene olizujú to miesto a potom sa bez otočenia pobral na cestu do Daroku.Ako kráčal napadla ho zrazu jeho jediná myšlienka na Marion...do očí mu vtrhli slzy...rýchlo tú myšlienku násilím zapudil a pokračoval v ceste...v ceste životom druhej smrti...
To be continued...

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu