Asi si sa nemala nechať toľko znásilňovať. Asi si si nemala namýšlať, že sa ti to páči. Asi si mala viac vnímať realitu a menej žiť vo fantáziách. Asi si mala počúvať správnych ľudí a seba iba v správnych momentoch. Asi si si mala skorej vstúpiť do svedomia. Asi ťa zase len čiasi ruka spasí, keď bude hasiť to ako sa jašíš.

Veľmi živo si pamätám ako som bola malá, cez víkendy odložená u babky a dedka, a babina ma posielala na výpravy o tri domy ďalej do malinkatého obchodu. Vždy mi dala viac peňazí ako stála daná vec, ktorú som mala priniesť, aby som si mohla kúpiť niečo pre seba podľa vlastného výberu. Ale vždy som sa vrátila aj s celým výdavkom a nič som si nekúpila. Neviem prečo ale vždy keď sa ma babina opýtala, čo som si nevzala nejakú sladkosť, mala som pocit, že ma karhá. Raz v slnečný a strašne upotený deň sa mi asi roztopil mozog a keď som sa vracala z toho obchodíku, na zápästí mi visel sáčik s chlebom a v dlani som zvierala desaťkorunu, a tak hrozne som sa bála babčiných výčitiek, že som mincu zahodila do našej predzáhradky medzi veľké fialové kvety. Ona si potom myslela, že mi zle vydali, zašli sme spolu za predavačkou a ja som zatĺkala až sa mi rozhorúčila tvár. Potom som vbehla do tých kvetov, peniaz zobrala a podala ho bez vysvetlenia babine. Nevedela som jej odpovedať prečo som to spravila. Ničomu som nerozumela, strašne som plakala a bála som sa. Ale už si nepamätám čoho.

Obávam sa, že táto nezmyselná historka je prvý prejav tvojej podstaty. Asi sa s tebou vtedy mala mama posadiť a porozprávať sa o tom. Asi keby si to vtedy aspoň trochu pochopila, nedopadla by si tak katastrofálne. Asi by si teraz nebola v bezvýchodiskovej situácii, asi by sa ti dýchalo o niečo znesiteľnejšie.

Pamätám si druhý prejav, bolo to niekedy na jar, slnko opäť svietilo ale nebolo až také teplo, mala som oblečené rifle, ružové tričko a fialovú flísovú mikinu. Stála som v obývačke, valili sa zo mňa potoky sĺz a mama kráčala odo mňa do kuchyne a zase naspäť, kričala a tiež plakala. Mala som myslím osem rokov. Nevedela som nájsť správne slová a vysvetliť jej to. Bola som celý čas ticho, iba som krčila plecami.

A od tej chvíle si svoj hlas nenašla, si ešte stále ticho. Dokedy? Asi sa zmier s tým, že naveky, veď iná už nebudeš.

 Blog
Komentuj
 fotka
thrwtchr  13. 9. 2014 09:39
my sme so sesternicou rozliali na stráni mlieko, kt. sme niesli čerstvé od kravičky, a dlho sme plakali nad rozliatym mliekom a hnevu starej mamy sme sa báli natoľko, že sme sa celý deň schovávali v krkahájoch v hlbokom lese a často menili stanoviská a potom sme šli k susedom a tam nás prichytila, ako hráme spoločenské hry

a problémom nebolo to rozliate mlieko, ale to, že sme utiekli a netušila, či sa nám niečo nestalo

ticho lieči
 fotka
mrspunk  25. 11. 2014 16:57
@thrwtchr predstavila som si to celé tak pekne, až mi ani neprišlo ľúto toho mlieka...ale i tak..ticho bolí a tvorí problémy
 fotka
antifunebracka  13. 3. 2016 17:17
A čo sa stalo v tom druhom prípade?
 fotka
mrspunk  14. 3. 2016 13:48
@antifunebracka to žiaľ stále nedokážem povedať
Napíš svoj komentár