Takto o týždeň mi končí semester, takto o dva týždne mi končí skúškové a takto o štyri týždne som ing. Už pár týždňov mám z toho prazvláštne pocity, pretože ja fakt končím školu a to mi pred 5 rokmi prišlo veľmi nereálne. Ten koniec bol tak strašne ďaleko, tak sa to vlieklo, tak ma to desilo že panebože zabitých 5 rokov života. Teraz mi to príde ako predvčerom, neviem kedy sa to všetko stalo, skoro nič si z toho nepamätám, skoro nič som nestihla. Ešte som nebola ani raz v jedálni, ani som sa neprešla po celej škole, ani neviem kde je ktoré oddelenie, ani som sa nestihla zapojiť do nejakej bohumilej aktivity. Všetko to ide prirýchlo.
Takto o štyri týždne budem stresovať a pripravovať si oblečenie na môj prvý deň v práci. Môj prvý TPP. Nestihnem byť ani jeden deň na úrade práce. Nestihla som ani vymyslieť môj pôvodný plán sťahovania sa do Martina a tak som aspoň stihla nájsť, kúpiť a zariadiť byt v Bratislave, v ktorej som len preto lebo tu som. To ešte budem musieť domyslieť, keď si nato nájdem čas. O rok, o dva..
Nejakým zvláštnym spôsobom sa mi skončilo 10 ročné priateľstvo, o ktorom som si myslela, že je niečo viac a že na furt. Ale veci sa menia a menia sa mega rýchlo, to proste nestíhaš. Mám z toho smútok na duši a tlak na hrudi ale viem, že to prejde a že to rozdýcham.
Dnes si ešte otvorím jedno pivo, vyložím nohy, počkám na frajera a dám si jeden riadny sex. To ešte stíham.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
antifunebracka
6. 5.mája 2019 21:10
Potom môžeme ísť von!
Napíš svoj komentár