Sumár ňjuspiritu podvečerný

Premiestnená šatňa. Yes! Nesedím v prievane a prídem do kontaktu s menej ľuďmi. Krása (som si pomyslela). Ale nepredpokladala som, že ľudí bude až tak málo. Za sedem hodín dvadsať ľudí. Dočítaná kniha, celý časopis, na nete prescrollované úplne všetko čo sa dá. Zaspávam.

-prosím ťa, môžeš ma nechytať?
-no jasné, prepáč.
-do pekla nedotýkaj sa ma zas!
Pri zahnaní sa, prevrátim na seba práve donesený gintonic. Celá premočená od ľadového drinku sa snažím zachovať si ešte nejakú noblesu, tak sa chcem slušne rozlúčiť. Samozrejme povedať maj sa, čau, sa očividne nedá bez objatia. Keď sa odtiahnem, pozerám naňho či má všetkých päť pohromade a on pozerá na mňa, že som upjatá trapka.

Rozprávam o tom, čo som študovala. Zrazu ma schytí, pritiahne a bozkáva.
-what's wrong with you?!
-oh don't you like it?
-no, I don't. You can't do somethig like this. Do you realize that if I had a boyfriend, I'd cheated him right now?
-no, look, we are just talking.
-no, you kissed me.
-but now we're just talking, so it's ok.

Fucking kidding me? Ľudia si niekedy dokážu vytvoriť neskutočnú logiku. Alebo niektorí žiadnu logiku ani nemajú.
-dáš si niečo?
-nie, ďakujem.
-donesiem ti drink, dobre?
-fakt nie, ďakujem.
Za päť minút sa vráti a pchá mi do ruky pohár.
-naozaj si nedám, ďakujem
Ďalšiu štvrť hodinu sa bavíme iba o tom, že nechcem vypiť shot kapitána. Dá sa preboha o niečom takom toľko rozprávať? Žiaľ, asi áno.

A naj zážitok? O pol šiestej ráno sedieť v električke, počúvať najebané rozhovory a následne zaspať a previezť sa takmer až na konečnú. Šikovná Veron.

 Blog

11 0 0 0 1

Komentuj

7 komentov k blogu