pijem víno,
krájam si dyňu,
cítim v duši prázdnotu.
Cítim v duši prázdnotu,
veď tak sa má pravý umelec cítiť, nie?
vôkol seba odháňam clivotu
a píšem lacné rýmy.
Píšem lacné rýmy – na mesiac sa dívam,
rozmýšľam, či chcem žiť večne,
som rozhodnutá; tak o nesmrteľnosti snívam
v mysli krásny sen.
V mysli krásny sen, zrealizovať ho chcem. Hneď!
Sen má priestranné krídla,
lož krátke nohy
a mne táto hra nejde.
Neviem sa hrať na umelkyňu,
neviem byť duševne nestála,
neviem zmyselne pospájať slová do rýmu.
Dnes som sa hrala na umelkyňu,
nešlo mi to, nič to.
Veď začnem novú hru zajtra.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
krájam si dyňu... like it