Neviem ako to je u vás, ale ja to mám občas trochu pomýlené.Napíšem vám, čo ma veľmi veľmi hnevá. Snáď sa mi potom uľaví. Niektorým ľuďom vravím "ľúbim ťa" a pritom ich ani poriadne nepoznám. Stretnem ich, zažijem s nimi pár chvíľ zábavy a hneď sme priatelia na FB, v škole sa ideme rozpučiť od tak intenzívneho objatia a o pár týždňov...sa už len pozdravíme, už si ani nepíšeme a von už nechceme ísť.

Mám veľa ľudí, s ktorými mám úžasné obdobie a potom nastane také - nudné. A hádajte ktoré dlhšie trvá?

Ja som veľmi vášnivá a impulzívna a hneď ako si s niekým len chvíľočku rozumiem, už sme veľkí kamaráti a ja sa idem z dotyčného posrať. Áno, je to preto, že veľmi rada spoznávam nových ľudí, ale občas to strašne preháňam.

Som z tých hnusných ľudí, ktorí sa pre niečo veľmi rýchlo nadchnú a veľmi rýchlo ich niečo omrzí. A to nemám len s gitarou, s VŠMU, s medicínou, s cvičením, so zdravou výživou.

Občas mám takéto chvíľky aj s ľuďmi. Som sprostá. Napíšem vám, čo ma veľmi veľmi hnevá. Snáď sa mi potom uľaví. V septembri nastúpim do druhého ročníka na gymnáziu. Celý ôsmy a deviaty ročník na základnej som prežila s jednou úžasnou osobou - mojou najlepšou priateľkou Stankou. Chodili sme spolu von, boli sme spolu cez prestávky a keď sme chceli ísť von s niekým iným, vždy to bolo tak - ja, Stanka a ten dotyčný/tí dotyční. Boli sme takto šťastné, spokojné.

Ale prišla som na gymnázium, do skvelej triedy s ľuďmi, s ktorými sme si fakt za pár dní sadli a teraz sú pre mňa veľmi veľmi dôležití. A začala som väčšinou chodiť s nimi von. Napíšem, ako to bolo - srala som na Stanku. Pár krát sme šli von, ale bola som sviňa, hnusná,... A do toho všetkého prišiel ešte chlapec, ktorý mi dosť nabúral systém, pri ktorom som sa dosť zmenila.

Alebo som sa nezmenila. Len sa na neho vyhováram. Som taký slaboch, že si nedokážem priznať, že som na Stanku naozaj kašľala a ona mi všetko odpustila. Pri Stanke som sa naučila milovať druhého so všetkými jeho chybami, rešpektovať ich. A Stanka ma naučila ešte jednu veľmi dôležitú vec - naučila ma veriť na druhé šance a dávať ich a odpúšťať. Ona mi dala druhú šancu, ja som jej vďačná a verte či nie, už som iná. Viac sa snažím. A chýba mi, keď nie sme často spolu.

Napíšem vám, čo ma veľmi veľmi hnevá. Snáď sa mi potom uľaví. Prečo sa tak priveľmi milujem, že si nedokážem priznať svoje chyby a zakopnutia a pády? Neviem. Možno je to na jednu stranu dobre. Nechcela by som byť tá, ktorá sa stále spochybňuje, sama sebe neverí a nerešpektuje samú seba so svojimi chybami. Som rada, že som taká aká som. Som ešte radšej, že mám Stanku.

Už končím s mojím "denníkom". Idem von. ♥ So Stankou ♥. Vďaka Bohu za ňu.

 Blog
Komentuj
 fotka
wreskotik  1. 8. 2010 22:04
Neviem či si toto napísala lebo si aj čakala že niekto nato odpíše alebo len si chcela uľaviť svojej duši neviem..ale myslím že je pekné byť komunikatívna ...nadchnutá pre vec ale ľudia klamú a preto si dávaj pozor aby ťa tvoje vlastné vlastnosti nedobehli...a svine dnešnej doby nedávajú druhú šancu.

Čo sa týka tej vety že si slaboch - človek ktorý sa poučí z vlastnej chyby (chýb) , urobí všetko len aby to napravil , nahlas si prizná čo spravil a na konci si uvedomí že cestou ktorou sa vybral je zlá je človek veľmi statočný a preto si zaslúžiš rešpekt - Môj si si získala
Napíš svoj komentár