Ležala som vedľa neho a cítila sa zvláštne. Možno preto že som bola tak blízko a nedotkla sa ho a možno preto že napriek všetkému sme tam ležali ako dvaja cudzí ľudia. V tme som cítila napätie a očakávanie. Už pár dní nebol vo svojej koži a ja som z neho cítila,že nie je šťastný a to ma frustrovalo. Ten pocit že nech akokoľvek chcem,neviem mu nijako pomôcť. V tej chvíli mi pripadal ako keď sme sa prvýkrát rozprávali...pripadalo mi to ako keby ho vôbec nepoznám. A ako keby stojím na opačnom konci miestnosti a nemôžem sa ho dotknúť. Paradox bol že som sa ho dotknúť mohla a aj som sa lenže to nijako nezmiernilo ten pocit diaľky medzi nami. A to som ho milovala. Tvrdil,že aj on mňa ale nikdy som si tým nebola istá. Buď to bolo tým že my ženy vždy spochybňujeme, lebo si myslíme že chlapi nevedia milovať niekoho ako my alebo to bol vnútorný hlas ktorý mi vravel že to ta k naozaj nie je. To už neviem. Jediné čo viem že som túžila cítiť jeho objatie,pritúliť sa k nemu a byť blízko. Cítiť teplo jeho tela,počuť búšenie srdca a aj v nekonečnej tme vycítiť že sa na mňa usmieva. No to som nemohla. A keď sa po chvíli zdvihol a odišiel,zostala som tam len ja a moje myšlienky a vnútorná túžba kričať.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
