....otvorila oci. zbadala to slnko, ktore ju vitalo kazde rano. nemala ani chut sa usmiat. zbadala vsetky kvety okolo nej. vsetky tie nadherne kvety, od ktorych sa odzrkadlovala jej snaha o pochopenie. nevedela sa k nim dostat. nevedela premenit svoje utrpenie. kazdy den sa bala o svoju hodnotu. kazdy den pocuvala tie krasne reci o krase tychto kvetov. stracala nadej. nevedela najst svoj vyznam. stala sama v malom zatisi travy a krov. v jej vlastnom svete. v svete, kde sa nemusela bat nicoho ineho okrem seba a svojich myslienok. netrpezlivo cakala na tento den.......
...den, ked sa jej dotkol.... odtrhol obycajnu kvetinu, ktoru si nikdy nikto nevsimol. ktora sa svojou krasou nedokazala pysit. ktora zabudla nato ze je krasna. ktora nemala silu byt krasna. neverila ze je krasna. a vtedy vsetky kvety, pysiace sa svojou krasou, vsade naokolo, pozerali na nu.....mozno zavideli, mozno sa vsak tesili, ze ony nezahynu.....ona sa stala sucastou kytice. bola zviazana s roznymi kvetmi, ktore spolu tvorili nadhernu kyticu a rozmanitu zmes voni. hyrili farbami, dychali radostou a krasou. tesili sa....
....este stale ich drzal pevne..dival sa len na nu, tesil sa, ako krasne doplna tuto kyticu. a daroval ju tej, ktora sa citila ako tato kvetina, dokym sa jej nedotkol.... v jeden krasny den.


kvetina roznasala krasu...az dokym jej neopadali vsetky lupene.....nezvadlo listie....neprestala dychat....potom uz jej zivot odvial spolu s lupenmi vietor....splnila ulohu, pre ktoru bola zrodena.....tesme sa aj my na tento den...jeden krasny den.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár