Ponorená do jeho očí. Ctila som tlkot jeho srdiečka. Prstom som sa dotýkala jeho pier a on sa usmial. Prstami som sa vnárala do jeho vlasov. Plávala som v ňom a on ma ponoril tými slovami. Nemyslela som, že to niekedy budem počuť. A že to bude práve od neho. Tie slová mi obalili srdce, vtisly slzy šťastia do očí a zlomili všetky predstavy a sny. Skutočnosť s ním je to najkrajšie. Dve slová, ktoré som nikdy nechcela zabudnúť a tak som si ich stále v hlave opakovala. Vždy v ťažkej chvíli sa krásne vynorili a ukázali mi jeho úsmev.
Prebudili ma. Prebudili vo mne všetky city. Pudy. Nové sny. Všetky sa stali skutočnosťou. Všetko som mala pri sebe. Odpoveď na tieto slová boli horúce bozky. Všetku tú radosť a pocity, všetku tú krásu, čo som prežívala, všetko som mu to chcela dať. Bolo to moje a jeho. Bolo to naše. A vždy keď si spomeniem, chcem plakať a znovu to prežiť. Chcem ho vidieť. Chcem ho počuť. Chcem ho cítiť. Chcem mu splniť jeho sny. Chcem naplniť jeho slová. Chcem jeho.

A preto ho odovzdám do rúk Božích. Aby On naplnil toto všetko nekonečnosťou, krásou a láskou. Aby sme sa nikdy od seba neodlúčili. Prosila som Boha, aby ma naučil milovať. A On mi dal jeho.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
georg21  6. 9. 2011 15:19
úžasné
2 
fotka
snivajuca  6. 9. 2011 15:31
uau, nádherné
3 
fotka
muflonica  7. 9. 2011 21:21
ďakujem
Napíš svoj komentár