krásny krásny strašne krásny, zlatučký milučký môj chýba mi Tvoja vôňa v posteli, Tvoja spiaca tvár... Tvoje rúčky, čo tak radi cestujú a to ako sa rozplývaš keď sa s Tebou hrám, ležíš s blaženým výrazom a nežným úsmevom. Ako paralyzovaný, ani sa nepohneš, ani nedýchaš. A ideš sa zblázniť keď sa hrám s Tvojm uškom a pri hladení a šteklení. Ten kľud čo je všade, to ako mi všetko vravíš, aj keď chytám šoky, milujem aj tie šoky Chýba mi to keď ani nechcem spať len aby som nepremrhala sekundu bez Teba v Tvojej prítomnosti. Chýbajú mi naše bláznovstvá, to že uprednostníme nás pred čímkoľvek čo sme sa chystali robiť. To, že sa v noci zobudíme kvôli niečomu, ale sme pre seba takí neodolateľní, že nato hneď zabudneme. Celý mi chýbaš láska, vždy po krásnych chvíľach s Tebou alebo zlých bez Teba. Láska. Aj sa zbláznim aby si vedel, že Ťa strašne moc milujem.

Ešte teraz ti skúmam tvár, každú jednu kosť, priehlbinku, jamku, kopček, kútik, noštek, očká, obočie, pery, pery, spodná pera, vrchná, spodná, kútiky úst, brada, krk...

čelo, čelo, noštek, pery, brada, krk, priehlbinka na hrudniku..
bruško..
pupok..
podbrušie.. tu sa trochu zamrvíš a pousmeješ
a na stehnách sa už ideš vážne zblázniť.
Akoby som mala nad Tebou chvíľočku moc, akoby si bol hudobný nástroj... stačí nájsť správne miesto a buď sa roztopíš alebo zblázniš.

Cestujem po Tebe asi každú prednášku matematiky, niekedy aj informatiky...niekedy aj cez každú prednášku. ňuňu Keby si Ty bol vysoká škola...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár