Mesiac žiaril jasne. Hviezdy ho obklopovali ako roztrieštené kúsky diamantov, od ktorých sa odrážal jeho jas. Kráčala a obloha sa niesla s ňou. Mesiac ju následoval, svietil jej na cestu. Kráčala s hlavou "v oblakoch". Stále pozorovala oblohu. Každým krokom sa cítila, akoby sa vznášala... A potom ho zbadala... Blížil sa k nej jeho tieň. Kráčali oproti sebe, zrýchlili a keď boli od seba pár krokov, spomalili a zastali vzdialení od seba krok-dva. Trvalo sotva sekundu, kým sa ich mysle stretli, túžli zdvihnúť ruky a dotýkať sa, túžili pristúpiť a pobozkať sa, túžili utopiť sa v studni očí. Po takmer nekonečne dlhej sekunde, kedy ich pulz zosilnel a krv zovrela, hodili sa do objatia - do spojenia sŕdc, ktoré boli k sebe v tejto chvíli najbližšie. Mohli načúvať svoj rytmus a spojiť ho do jedného. Zacítili svoju vôňu. Nechala sa hojdať na vlnení jeho hrude. Počula, ako dýcha, ako sa jeho srdce teší. V objatí videla len jeho úsmev. Najkrajší. Nežne zodvihnuté kútiky úst, ktorých sa v mysli dotýkala. Obdivovala ich. Ústa, ktoré jej nikdy neublížili. Ústa, ktorým verila. Mesiac pohrával sa s ich tieňmi, uniesol ich do svojho sveta. Všetko ostatné uvrhol do tieňa. Sprevádzal ich parkom, svietil len pre nich. A oni videli len seba.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
meredithgrey  24. 8. 2011 13:35
a on potom odišiel.......
2 
fotka
ameliepoulain  24. 8. 2011 13:44
@meredithgrey HALO! Zenska! Facku?
Napíš svoj komentár