Partia Šachu

Bieli a Čierni.
Život a ja.

Nekonečný boj s bojovným koncom. Jeden proti druhému, od začiatku po koniec.
Život hýbe panáčikom. Hýbe vežou, dva kroky vpred. Životom vedená veža sa posúva tak pevne a tak rozvážne. Každá čierna figúra sa hýbe so stopercentnou istotou. Vždy je to tak. Život presne vie a presne určí, čo sa kedy kam pohne.

Teraz si však na rade ty. Ktorý biely panáčik to bude tentoraz? Ktorý je ten najvhodnejší? Budeš rozmýšľať dlho, alebo schytíš prvého chodca a pohneš s ním, napospas životu, napospas čiernym figúrkam?
Vieš, že dokážeš zmeniť to, čo ti Život nachystal, dokážeš čiernych donútiť pohnúť sa tým smerom, aký chceš ty. Dokážeš dať životu Šach.

Život ti ukáže smer, ktorým máš pohnúť koňa. Ale môžeš nečakane pohnúť strelcom a zmeniť tak sled ďalších udalostí, sled pohybu čiernych figúrok.

Niekedy koňom pohnúť musíš, musíš, lebo by ti jazdec zabil kráľa. Niekedy to jednoducho ináč nejde, niektorými figúrkami sa pohnúť musí, niektoré veci v živote sa dejú a niektoré odchádzajú, iné prichádzajú len na krátko a nikdy sa nevrátia, iné sú tú navždy.

Koľko je však takých vecí, čo od teba život nečakal? Koľko náhod, koľko maličkostí, čo mu skazia plány. Veď maličkosti tvoria celú hru, tvoria každý tvoj deň. Veď musíš mať úsmev na tvári keď pozoruješ ako Dáma skolila jeden zo zákerných čiernych pešiakov.

Sú však aj ťahy, ktoré si nečakal ty od Života.
BUM!
Zrazu sa pohne sám kráľ a svojím obrovským nablýskaným mečom vrazí do srdca jednému z tvojich jazdcov. Padá kôn, padá jazdec, padá celý sled udalostí, padne všetko, v čo si veril, padne tvoja šanca dať mat. Nečakane a podlo.

Stále je tu však veľa zvyšných figúrok, ktoré sú pripravené pokračovať v boji. Možno chvíľu zronené zo straty svojho druha, ale aj napriek tomu vo vnútri silné.

Strelec.. Čo všetko dokáže strelec? Vytiahne luk a dokáže streliť do tvojho života niekoľko šípov. Šíp priateľstva, šíp lásky či šíp nenávisti. Obyčajný drevený šíp.. Ak však svoj cieľ zasiahne presne a silno, dokáže vytvoriť veľmi hlbokú ranu.
Rany vždy zanechajú jazvu.
V mojom živote sú tri obrovské jazvy.. Volajú sa Zuzka, Peťuška a Dominika. Šípy priateľstva, ktoré ma zasiahli a vytvorili jazvu, ktorá už nezmizne nikdy.
Za to chcem povedať svojmu strelcovi jedno veľké: Ďakujem.
Šípy lásky? Aj tie strelec vysielal. Alebo to boli len falošné šípy falošnej lásky? Niekedy možno áno. Teraz však šíp pravej lásky zasiahol čiernu dámu.
Šípy nenávisti? Tých bolo málo. Tie bieli strelci neradi strieľajú.

Veža.. Čo všetko dokáže veža? Biela veža s hrubými múrmi a pevnými stenami, silný základ všetkého. Keď už všetci pešiaci únavou padali, vtedy ona sa postavila pred nich. Posledný oporný bod v živote.
Skauting plný priateľov..

Jazdec.. a čo jazdec? Dokáže aj on niečo? Rýchly a obratný na svojom vernom koni, mieri priamo vpred a málokedy hľadí, kam vôbec.
Spontánnosť..

Dáma.. Atraktívnosť? Slabosť? Romantickosť, náladovosť, citlivosť..
Kráľ.. tvrdohlavosť? Sila? Úder? Zlosť? Rozhodnosť?

Kto vyhrá?
Bieli? Či tí čierni?
Alebo je to len nekonečná remíza s prevahu raz na jednej, raz na druhej strane?
Dohodne sa niekedy biely a čierny? Či život bez boja už nevie existovať...

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu