Mujarca
6. 12.decembra 2007 23:05
Ďalšie jej blogy »
Život je len kolobeh obmieňajúcich sa detailov..
Začnime od začiatku..spoznali sme sa minulé leto niekedy v júly sa mi zdá. A kvôli čomu? Kvôli hlúpemu netu vole, som spoznala svoje najlepšie kamošky.. Hh hanba hanba dosť, vtedy sme ešte na hope dosť fičali.. : ) Heh to bola vtedy doba. Každý deň sme sa vyflákli my tri vonku a denne ten istý stereotyp.. niekde v bare..
Ako dlho to tak šlo ani neviem. Fakt, stále to isté dokola asi do októbra. Presne v tú dobu sme sa nejako začali počúvať gothiku a začali zavrhávať 2H Bolo to veľmi divnô obdobie fakt..
Okrem toho som tie dve dotiahla na skauting.. ale skautovali sme vtedy viac-menej len pasívne. Zuzku stále otravoval Okan či kto to.. : )
Tak asi do októbra. Vtedy som sa asi po pol roku stretla so Škrekom na volejbale-skautskej akcoške. Bolo tam niečo viac, od vtedy sme sa začali stretávať oveľa viac a ja a môj svinský charakter sa v to obdobie na Zuzku s Peťou totálne vysrál.. Chodili sme bicyklovať, odvtedy som neprekonala svoj rekord v rýchlosti dole z kopca, heh.. chodievali sme do kina a po čase sme sa dali dokopy. Bol to chlapec o ktorom som naozaj mola povedať, že som ho mala veľmi rada...
Veľa času so trávila s ním vo Svite. Kalčeto..biliard..koliba.. vole to sú spomienky.. prežila som s ním jeho 18ku, moju 14ku.. Ale.
Netrvalo to dlho, lebo tie najkrajšie veci trvajú vždy najkratšie.. Koncom decembra sa to začalo všetko dosť dosiierkať.. neozýval sa.. neodpiisoval.. ale ja naivka som sa stále utápala v nádejách a nič zlé som si nechcela pripustiť.
Preto keď mi začiatkom januára napísal, a to všetko cez ICQ, že je pre mňa lepšie, ak sa už stretávať nebudeme, bol to pre mňa dosť šok.. prvý raz som mala zlomené srdce.. celú dobu mal inú holku.. vraj sa s ňou nestretával, ale to sa už nikdy nedozviem.
Okrem toho novým rokom nastal čas kopca finálskych stretiek. Benci, Majko, Nyriska, Naďuška, Kiko... najteplejší priatelia v tej dobe. Ja som sa trápila neskutočne kvôli Škrekovi, Zuzka zasa kvôli niekomu, koho vídavala denne práve na týchto stretkách, ale aj napriek tomu ho nemohla mať..
Bolo to obdobie neskutočnej melanchólie. Všade nás sprevádzal gothic metal, väčšina spoločne trávených chvíľ bolo len ticho u Zuzky doma a až zbytočné premýášľanie a trápenie sa...
Sama neviem, kde presne sa to zlomilo. Asi koncom zimy.. vlastne ani sa to veľmi nezmenilo, len už prešlo aspoň trochu času. Trávili sme o trochu viac času na akciách skautských a tak... v hudbe oveľa viac prevláda rock : ) už odvtedy pretrváva závislosť na Guns.. : )
Heh, myslím, že niekedy teraz prichádza na rad EMO, či ešte nie?: ) nie som si istá... dokonca sa nám to na začiatku aj páčilo : ) ale len veľmi krátko..
Taktiež je nniekde tuna obdobie, kedy sme pospoznávali Beckyho, Braňa, Sida a Davida a neviem koho všetkého.. punkáči : ) a trávili sme s nimi aspoň kúsok času.
Až prišiel apríl. Vtedy najmä u mňa prevládal stále Nightwish, ale okrem toho už aj prvé náznaky metalu.. : ) Taktiež niekedy tuna som začala trochu viac spoznávať kultúru 60tych rokov a čím ďalej tým viac ju podporovať: ) a na turnaji-sv. juraja, som zasa po veľmi dlhej dobe stretla jedného skauta. Mišo-Skipy. Musím uznať, že mi hneď bol sympatický viac, ako len..nejaký kamoš...
A tak po akcii sme si moc písali veľmi často, so Zuzkou a Peťou trávim najviac času ako som kedy asi trávila, sme spolu každý deň aj keď nemáme čo robiť, stále stvárame aspoň hlúposti..
Basketbal. Ďalšia 24hodinová akcia skautov. Toto je tiež dosť zlom.. Totiž on tam bol aj Mišo a aj Škreko..bola som neskutočne zmetená, vidieť ich sedieť oboch vedľa seba.. zak zmetená som nebola asi nikdy ešte.. a okrem toho tam bol aj Tomáš. Tomáš Drožďar..
Aj napriek zmetku v mojej hlave som sa rozhodla to s Mišom skúsiť. Stretli sme sa celý náš tím po baskete osobne a tam som sa dala s Mišom dokopy..Začali sme si spolu 1.júna, na deň detí.. : ) bola som šťastná. Aspoň vtedy. Zato Tomáš pokukoval po Zuzke a neverím, že jej bol ukradnutý...
Ďalšia úplna zmena.. čas trávený vo Vydrníku, na country feste, s úplne inými ľuďmi. A zasa je tu Zuzka a Tomáš? Ja sama doteraz enviem, aké presne to medzi nimi vtedy bolo. Určite si boli niečo viac ako kamaráti..ale..možno to boli len prerastajúce sympatie?
S Mišom to bol veľmi zvláštny vzťah. Byť s ním, bola som šťastná..ale keď som bola bez neho, dosť často som rozmýšľala, či má ten vzťah zmysel..
Až do leta toto bolo obdobie, kde som sa vôbec netrápila. Trávila som čas s veľa rôznymi ľuďmi, objavili sme SKA a Reggae a optimizmus zo mňa priam sršal. Tak to túžim vrátiť sppäť niekedy...
Prišlo leto a s ním hneď aj tábor. Zuzkina Peťušin prvý : ) a zasa totálne zmena. Odvety je to tiež úplne iné. Peťka sa dala dokopy s Kubom, Zuzka s druhým Tomášom.. a v rámci leta, tábora a skautských askcií počas leta sa do môjho života vmiesili ďalší dvaja skauti chalani.. nezačala som si s nimi, pretože som chodila s Mišom..ale aaj s nimi som mala lepší pocit, ako s Mišom.. proste to dosť haprovalo vo mne a bola som zo všetkého doť debil.
Leto bolo plné skautských akcií, a keď nie, tak sme sa neskutočne veľa krát aj mimo nich stretávali so Zubatými -naši chalani skauti. Zuzka - v hlave mišung kvôli obom Tomášom, ja mišung kvôli všetkému..
Leto prešlo neskutočne rýchlo..
Niekde na začiatku septembra som ukončila už absolútne nezmyselný vzťah s Mišom. Zuzka už vypustila z hlavy oboch Tomášov..
A celý september sa aj naĎalej viezol v rytme stretávok so zubatými, v čajovni a ešte samozrejme s dominikou.
Tiež niekedy v septembri som sa opäť po dllhej dobe videla so Škrekom. Trochu to mnou pohlo.. proste som vedela, že ešte veľmi túžim byť s ním..
A tak sa začalo vracať to, čo sa dialo pred rokom.. taký október.. vracia sa tvrdý metal, vracia sa čiastočne gothika..
Až tak do polky októbra..niekedy v tú dobu sme sa rozhodli ísť do Spišskej na ska koncert. Stretli sme sa s Majkom a že tam ideme..ale bolo to totálne šupacke. Tak sme sa rozhodli ísť aspoň na pifko. Kúpili sme si plechofku, sadli si na schody a popíjali...
až kým nás nevytrhol z nirvany výkrik že: "neseď na zemi bo prechladneš" .. ja flegma som sa len uškrnula a že vpohodke.. boli to také dve zllaté metlácke dušičky.. Ľubko a Danko. Nejako sme sa rozkecali.. a oni nás vzalo do Kameňa-bar. pozoznamovali nás so skvelou kopou super ľudí... vymenili sme si numerá a dohodli sa, že sa ešte uvidíme...
už vtedy som vedela, že k Dankovi cítim viac, než len zasrané sympatie..
A aj sme sa znova stretli. Asi o týždeň,dva? S Ľubkom, Dankom a kopcom iných...a tam som sa aj s Danom dala dokopy. Ja proste..nikdy som sa tak rýchlo nezamilovala. Nikdy. A to zamilovala myslím vážne..
A tak tento mesiac sa niesol v znamení death metlákov zo Spišskej. Trávili sme tam každý víkend, spávali sme u Dana, ja som tam ležala vedľa neho, dotýkala sa ho.. A zuzka ležala vedľa Maťka..to je jej vyvolený..
Toto bolo najšťastnejšie obbdobie v mojom živote. Ale práve to trvalo KU.VA tak krátko.. Nikdy som sa takto rýchlo nezamilovala a nikdy mi nikto tak rýchlo nezlomil srdce...a nie takouto silou..
Proste sa prestal ozývať. A keď, tak v to bolo cítiť rozdiel.. Dozvedel sa množstvo vecí, ktoré vedieť nemusel.. a niektorí ľudia ma strašne sklamali .. vraj ma chce chrániť pred sebou samým a že ma má strašne rád ale neskôr by mi ublížil ešte viac..a to všetko cez SMS.. ja proste nedokážem už dôvberovať absolútne, aspoň nie teraz.. áno, povedala som mu, že ho ĽÚBIM...možno som len zasraná 15ka, ale to je pocit, ktorý proste keď viem, že s ním nemožem byť ma zvnútra zabíja a ja mám poct, že sa ránu už ani neprebudím..dokážem plakať vkuse niekoľko hodín..túžim ho vidieť, držať za ruku, bozkávať, každá spomienka naňho mi absolutne doserie náladu, každý jeden film, ktorý ma aspoň nejakú myšlienku sa vvždy nejako spája s ním.. proste.. nedokážem už nič viac..
Preto práve toto obdobie už chcem aby prešlo, aby opäť nastal nejaký zlom.. akýkoľvek..
neviem, či dokážem do spišskej ešte niekedy íť..ale držím prsty aj palce Zuzke a Maťovi.. niekedy v decembri by sa mal vrátiť z Fínska.. strašne chcem,aby sa mali fajn...
A teraz vracajú sa okolnosti, ktoré kedysi boli a my sme si sľúbili, že sa nikdy nevrátia.. no a čo, sme proste sprosté a tak nám treba..
V túto dobu sa dokašliava všetko,čo sa dá.. holky,čo sa predo mnou tvária jak supr kamošky rozkrikujú po skautoch, že som satanistka a že už neskautujem a koniny... mama ma takmer vykopla z tomu,už som bola zbalená a odchádzala..na moje narodky sa na mňa vysralo dosť ľudí, od ktorých som to nečakala.. mám zápal priedušnice a ledva dýcham.. a neskutočné množstvo malicherností.. proste všetko čo sa dá, sa pokašle ešte viac než je..aj napríklad koncert tento piatok: mala dojsť kamoška z blavy, všetko bolo vybaven, mala kúpený aj lístok..no nedo_ebe sa to? samozrejme že áno , nepríde.. a tak ďaleej..
Hm....to všetko mi prebleslo hlaovou dneska asi počas 10ich minút, kedy sme počúvali naše kedysi veľmi obľúbene songy od Within. Neskutočné množstvo spomienok, tie tóny som nepočula už od januára asi.. a stále znejú krásne.. ah jaj.. prečo to krásne nemože nikdy ostať tak, ako to je? aspoň na dlhšie.. nie tak kratučko...
Blog
9 komentov k blogu
2
vau mojo, je to sila..bože včera tie zasrané myšlienky cestou do Hali..
je to až nie normálne koľko sa za ten mesiac vystriedalo ľudí,pocitov,myšlienok, o koľko sme sa poučili, o koľko ohlúpli aj ja chcem aby sa toto, čo je teraz už skončilo.hoci zase prichádzajú nový ľudia, no nie je to, čo to bolo..je to všetko tak šialene rýchle..a ja si stále neuvedomujem ,neviem a ani vlasne nechcem uvedomiť, že už sa nemôžem spýtať kedy pôjdeme zase do spišskej, či piatok alebo sobotu, či tam budeme aj spať.. či ideme na nejký koncert, či ideme s punkáčmi piť, či sa ideme niekde vyvaliť na trávu alebo či ideme len tak do hali alebo do mustangu, či bude zaase stretko ,či už fina alebo déešhá.. všetko je už iné.. ako spieva ujo z polemicu..ale aj my sme iné, každým jedným zlomom sa meníme a štve ma to.. štve ma, že to pekné trvá len tak krátko no i napriek všetkému, musím povedaať ,že milujem život a že žiť sa oplatí a to hlavne kvôli tým šťastným chvíľam.. a že som neskutočne rada, že mám práve VÁS ...
je to až nie normálne koľko sa za ten mesiac vystriedalo ľudí,pocitov,myšlienok, o koľko sme sa poučili, o koľko ohlúpli aj ja chcem aby sa toto, čo je teraz už skončilo.hoci zase prichádzajú nový ľudia, no nie je to, čo to bolo..je to všetko tak šialene rýchle..a ja si stále neuvedomujem ,neviem a ani vlasne nechcem uvedomiť, že už sa nemôžem spýtať kedy pôjdeme zase do spišskej, či piatok alebo sobotu, či tam budeme aj spať.. či ideme na nejký koncert, či ideme s punkáčmi piť, či sa ideme niekde vyvaliť na trávu alebo či ideme len tak do hali alebo do mustangu, či bude zaase stretko ,či už fina alebo déešhá.. všetko je už iné.. ako spieva ujo z polemicu..ale aj my sme iné, každým jedným zlomom sa meníme a štve ma to.. štve ma, že to pekné trvá len tak krátko no i napriek všetkému, musím povedaať ,že milujem život a že žiť sa oplatí a to hlavne kvôli tým šťastným chvíľam.. a že som neskutočne rada, že mám práve VÁS ...
3
myslim ze si to popisala dobre...tiez si myslim ze sa taky kratky cas sa u teba toho dost zmenilo
tiez si dakedy takto zaspominam....
uz len treba dufat...aby nastal daky zvrat ze?...
tiez si dakedy takto zaspominam....
uz len treba dufat...aby nastal daky zvrat ze?...
4
zaujimave ze skor spomenies Brana, Becka a Davida ako nas dve vdaka ktorym si ich spoznala...Neviem cim su pre teba taki vynimocni ale nic pre teba nespravili a skoro ich ani nepoznas...
6
neviem ... je to zaujimavo napisane a sarah to vystihla ale velmi pekne sa mi paci to menenie stylu a opisanie fuuuha tak toho si teda zazila ja neviem ako by som spisala vobec moje vsetko obdiv
a s tym 18-rocnym ha sa mi to podoba na niekoho ... nemenujem nie som spina teda snazim sa nebyt
a s tym 18-rocnym ha sa mi to podoba na niekoho ... nemenujem nie som spina teda snazim sa nebyt
7
Hodne dobre napisane...
Ja mam pre Teba len jednu radu: Neponáhľaj sa nikam. Nechaj prejsť prvotný výbuch emócii. Ale to si už hádam pochopila aj sama Stalo/stane sa to každému aj mne aj tomu o dva domy ďaľej.
Co sa tyka hudby, tak ja som verny metalu uz 3/4 roky a stale si prehlbujem znalosti o nom a objavujem nove skupiny...ale kazdy je iny
Ja mam pre Teba len jednu radu: Neponáhľaj sa nikam. Nechaj prejsť prvotný výbuch emócii. Ale to si už hádam pochopila aj sama Stalo/stane sa to každému aj mne aj tomu o dva domy ďaľej.
Co sa tyka hudby, tak ja som verny metalu uz 3/4 roky a stale si prehlbujem znalosti o nom a objavujem nove skupiny...ale kazdy je iny
8
chcem ti len povedať, že si úžasný človek. Nemám rád slovo "úžasný", pretože je to jedno z tých slov, ktoré strácajú v dnešnej dobe svoj pravý význam kvôli tomu, že sa často opakujú, ale proste... Si fakt úžasná. Niečo podobné niekedy zažívam aj ja, akurát že ja sa aspoň "nezaľubujem". Poradím ti jednu vec a dúfam, že to nebudeš považovať za blbosť - nikdy neprepadni nijakej eufórii z dobrého obdobia, nikdy sa kvôli akejkoľvek zmene v živote NEMEŇ a zostávaj furt sama sebou. Tou šialenou drzou, no vždy dobrou kamoškou, proste Jarčou. Pretože ak začneš byť iná a začneš "šalieť", veľmi rýchlo pekný čas ubehne a všetko sa ti môže veľmi ľahko zrútiť. Poznám to veľmi dobre, no ja som taký blbý a nepoučiteľný, že sa mi to stáva aj doteraz, aj keď si to plne uvedomujem. Tak nech sa to aspoň tebe už nikdy nestane. Raz si hore, raz si dole a neboj sa - sínusoida je pravidelná.
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Hovado: Opäť som späť
- 5 Mixelle: Agáta
- 6 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 7 Hovado: Spomienky
- 8 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 9 Hovado: Psychoterapia
- 10 Robinson444: Anatole France
To menenie hudobného vkusu si opísala veľmi pekne, ja ho mám tiež veľmi variabilný, čo sa týka mojich životných etáp. A že si teraz taká ubolená? To možno bude trvať celkom dlho, ak sa človek zaľúbi, tak to iba tak tlesknutím dvoch rúk neodíde... ale aj tak, raz to bude preč a ty budeš vedieť, že teraz zase dokážeš byť s niekým šťastná... teda, dúfam, že to príde, prajem ti to...
A nevieš si predstaviť, aká bola Ivka v niektorých chvíľach nervná, že nemôže ísť za vami