Tento ,,výtvor" som napísal ako slohovú prácu na strednej škole, ešte v druhom ročníku. Dostal som jednotku a bol to zároveň môj prvý článok v časopise. Vidí sa mi, že sa posledné tri roky som v písaní pokročil (najmä čo sa recenzií týka), no predsa len, zo sentimentality, uvádzam tu i túto prácu.

P.S. Kaktus, o ktorom je reč, je po smrti asi dva roky.


Kaktus


Objektom môjho záujmu je asi osemročný kaktus, ktorý je jediným zástupcom prírody na mojom písacom stole.

Keď sme ho kúpili, bol zasadený v črepníčku menšom ako šálka na pravý anglický čaj. Miesto zeminy bol zahrabaný do malých suchých kamienkov, ktoré mu zrejme pripomínali jeho drsný domov kdesi v púšti. Na sebe mal k svojej veľkosti priveľký kvet; podobal sa na Pluto so svojím mesiacom Charonom.

Po čase nepochopiteľne vyliezol po ľudskom chrbte na slobodu. To bol signál, že malý črepníček väzní jeho koreň, pripomínajúci zemiak, v raste. Neviem, načo ešte chcel ten koreň rásť, veď už bol väčší ako samotný kaktus; sťa vrt na polostrove Kola v Rusku.

Presadili sme ho teda do malého plastového obedárika (môj „skvelý“ nápad). Tam sa kaktus zahral na vzdávajúceho sa kráľa v šachu. Krátky čas si pobudol i na ZDŠ-ke. No po tom, čo mu, chudákovi, niekto ukradol kamienkovú zeminu, ako opitému Slovákovi zárobok z Čiech, bol urýchlene prevezený domov. Potom bol istý čas dokonca zasadený v skalke na záhrade. Otužoval sa tam i cez jeseň. Hoci sme ho medzi odumretými časťami jednoročných rastlín museli hľadať a tŕnie mal úplne biele, aspoň sme nemuseli volať botanickú sanitku.

Teraz sa mu vodí celkom dobre. Možno i preto, že má dostatočne veľký črepník (bývalé vedierko, v ktorej sme kedysi kupovali kyslú kapustu). Z malej guľôčky, celkom obalenej bielymi tŕním sa stal kaktus, ktorý pripomínal svojimi novými výrastkami najskôr zhrbeného deduška z ľudových rozprávok, neskôr pravekú venušu. Momentálne vyzerá ako hlava kríženca Mickeyho Mousa a Goofyho, ktorému po mozgovej príhode ostali uši nakrivo.

Pri ňom je malý gýčik, londýnsky policajt, ako koná svoju obľúbenú povinnosť – píše pokutu (vo Veľkej Británii sú také gýčiky dúfam obľúbené. Alebo je to len „oblbovák“ pre turistov?).Je tam preto, aby sa kaktus opäť nezahral na šachového kráľa. No myslím, že teraz nieje v takej zúfalej situácii, aby ho to šmarilo o zem.

 Blog
Komentuj
 fotka
cjubou  16. 2. 2011 19:48
celkom dobré
Napíš svoj komentár